50
Chráňme ich a neukradnime im detstvo
cestou a s veľkým ohľadom
na ich duše.
ako vám bolo sľúbené, nájdite
inú. Ak vaši rodičia stále porušujú pravidlá, ktoré ste stanovili v oblasti jedla, obliekania
či výchovy, trvajte na ich dodržiavaní. V prípade, že nedôjde
k zmene, radšej k nim dlhší čas
nepríďte, nech si uvedomia, že
to myslíte vážne.
Chráňte deti aj pred tým, aby
sa ich život stal naháňačkou,
vypätým závodom s cieľom
vyhrať za každú cenu. Všimnite si, že už v škôlke ich začína
obklopovať atmosféra súťaživosti, napätia a nárokov na čo
najlepšie výkony. Odporúčam
vybrať pre dieťa jeden, maximálne dva koníčky, inak z neho
spravíte koňa, ktorý bude každý deň ťahať ťažkú káru a večer
si líhať unavený. Áno, je dobré,
keď dieťa zamestnáte, ale má
to byť hra. Iba po činnosti, ktorá ho vnútorne napĺňa, šťastne
zaspí. Neuverím vám, ak mi poviete, že vaše dieťa rado chodí
Dvojičkovo • 2/2016
na tanečnú, gymnastiku, maľuje v umeleckej škole a ešte sa aj
učí hrať na flaute. Nekradnite
deťom detstvo tým, že sa cez
ne budete snažiť dobehnúť,
čo ste sami ako deti nestihli, či
dotankovať cez ne vlastné ego
a pýchu. Ak ste ako malí túžili
hrať na nejakom hudobnom
nástroji, kúpte si ho teraz a začnite cvičiť. Prví zomierajú tí,
ktorí umreli už zaživa. Boh pridáva čas pobytu na našej planéte iba tým, čo ho o to svojou
neutíchajúcou hravosťou, aktivitou a veselosťou nepriamo
žiadajú. On vie, že si ten klavír raz kúpim, veď som akurát
vyšiel z puberty, som mladý,
takže na to, aby som sa na ňom
naučil hrať, mám ešte kopec
času. Ani raz mi však pri mojich deťoch nenapadlo, že na
ten klavír budú musieť chodiť
ony. Ak prejavia záujem, či so
ženou vypozorujeme, že majú
k hudbe sklony, udeje sa tak.
Ale
čo
najprirodzenejšou
Pamätám si na Ivana, kamaráta z detstva, ktorého rodičia nútili chodiť na
hodiny klavíra. Neznášal
to. Keď prišla doba skejtbordov, bol prvý, kto ho
v našej štvrti vlastnil. Jazdil
dlhé roky. Nie, nesúťažil,
premával sa len tak po sídlisku. Ešte teraz mám v pamäti, ako sa otvárajú jeho
vchodové dvere, ktoré boli
priamo oproti našim oknám, hádže dosku na zem
a bravúrne na ňu naskakuje.
Žiaril šťastím, konečne robil, čo
ho bavilo. Klavír na prianie rodičov akosi „dobúchal“, ale bola
to len masturbácia neuskutočneného sna z ich mladosti. Alebo sa chceli blysnúť „nadaným“
synom, však viete, socialistická
honorácia: „Všetci síce máme
rovnaké wartburgy, trabanty,
žiguláky a škodovky, ale náš
syn chodí na klavír!“ ZUŠ-ku
s premáhaním dokončil a už
potom na klavíri v živote nehral, znechutili mu ho. Ale skejt,
ten má v srdci doteraz.
Každý z nás má iný pohľad na
svet, podľa ktorého smeruje aj
svoje dieťa. Ja som ten posledný, ktorý by vám radil, čo je na
sto percent dobré a čo nie. Ale
niektoré veci zistili už tisícky rodičov pred nami a potvrdili to
aj vedci. Keď odborníci hovoria,
že fajčenie nezvratne poškodzuje zdravie, nebudem k tomu
viesť ani svoje deti. Ak doktori a