pomoc deťom
FILIPKO
Krásny ako dieťa z reklamy (v tom čase asi päťročný), je
to taký malý „uragán“. Keď vojde do miestnosti, človek
sotva stíha sledovať jeho pohyb, hneď je tu a hneď zase
tam, vylezie, kam sa len dá, pozapína všetky dostupné
prístroje a hlavne sa nedokáže na nič sústrediť. A s tým
bolo treba niečo urobiť. Kimku väčšinou nevnímal,
respektíve doslova hral, že ju nevidí. Bolo potrebné
upútať jeho pozornosť, čo vôbec nebolo ľahké. Rád
sa hrával s malým buldozérom, a to som využila. Položila som na radlicu piškótu a on ju odviezol psíkovi,
najprv raz, potom viackrát. Hurá! – veľký úspech, Filip
sa sústredil na jednu činnosť dlhšie ako 5 – 10 sekúnd.
2/2015
A prišiel deň, bolo to asi po troch mesiacoch terapie, keď chlapček, ktorý dovtedy vôbec nerozprával, povedal pri príchode a odchode Kimi „Ahoj“.
Neskôr zistil, že pes ho poslúcha, a to sa mu páčilo. Spočiatku dával Kimke pokyny, aby vyskočila
hore, sadla si, ľahla si iba posunkami, neskôr jej
povedal: „Hop, sadni, ľahni...“ Pri jednom stretnutí
lákal Kimi do detského plastového domčeka, čo
sme mu nedovolili, lebo pes by domček mohol
poškodiť. Filip vošiel dnu, otočil sa a sám od seba
povedal: „Nejde.“
Bol to neopísateľný pocit zažiť, že Filipko vďaka
psíkovi začína rozprávať, vydrží sa na aktivity so
psom sústrediť aj niekoľko minút – zapína mu
obojok, vodí ho na vôdzke po celom centre, chvíľočku ho češe a podobne, a hlavne, robí mu to radosť.
Dnes už je z neho školák.
49