Autor: Yvetta Virágová, Foto: archív autora
KIMKINE
deti
KIMI je moja päťročná sučka spinone italiano, čo je
u nás pomerne málo známe plemeno talianskeho
hrubosrstého stavača. Je temperamentná, v prírode
nabehá denne kilometre, v revíri dokáže dlhé minúty vystavovať zver, miluje vodu a plávanie v každom
ročnom období. Keď jej však oblečiem „pracovnú
vestičku“ alebo canisterapeutický postroj, zmení sa
na pokojného prítulného „plyšáčika“, na empatického štvornohého „psychológa“. Má úžasnú schopnosť
vycítiť náladu človeka, rešpektuje, keď sa jej niekto
bojí, alebo ju v danej chvíli neprijíma. Skúsi sa mu
priblížiť raz, dvakrát, a ak to nejde, stiahne sa. Keď
príde do skupiny neznámych detí, určite sa začne
venovať tomu „najvážnejšiemu prípadu“ ako prvému. Nikto nevie, ako vycíti, kto ju najviac potrebuje.
Deti ju spravidla prijímajú spontánne, málokedy sa
stane, že ju dieťa dlhodobo odmieta. A tak má Kimi
väčšinou „plné labky a plný jazýček“ práce.
Už viac ako štyri roky chodíme do Detského centra na
Cyprichovej ulici v Krasňanoch v Bratislave, kde pracujeme spolu so skúsenými fyzioterapeutkami Vier-
46
V poslednom čase sa o canisterapii ako pomocnej liečebnej
metóde píše a hovorí pomerne
veľa, ale väčšinou len v teoretickej rovine. Preto sa chcem
pokúsiť priblížiť canisterapiu
(„liečenie psami“) prostredníctvom práce jedného konkrétneho psa a psovoda.
kou
Fedorovou a Katkou Mičíkovou pravidelne každý
pondelok. Centrum navštevujú deti s rôznym zdravotným znevýhodnením, preto sú Kimkine „metódy“ pomerne rôznorodé a aj výsledky terapie sú
rozličné. Isté však je, že Kimi je slniečko, ktoré po príchode do centra rozžiari malú telocvičňu či herňu a
deti sa na ňu tešia.
S deťmi, o ktorých budem ďalej písať, sme pracovali
pravidelne raz týždenne približne dva roky.
www.dvojickovo.sk