Autor: Martina Kvietková, Foto: archív autora
kvetinky
S manželom tvoríme pár už od roku 2001,
v roku 2002 sme začali spolu bývať a v roku
2004 sme sa zosobášili, naše pracovné
povinnosti nás však na pár rôčkov zaviali
do zahraničia, takže na detičky sme veľmi
nemysleli. Ten čas nastal až keď sme mali
okolo 26 – 27 rokov (obaja sme rovnaký
ročník), našli sme si prácu doma v našom
okresnom meste a ja som dostala silný pocit, že už je ten čas a chcem dieťatko, samozrejme, že aj manžel bol za – vždy keď sme
mali takúto tému, hovorili sme len o jednom dieťatku a postupne po rôčkoch by
boli ďalšie – plánovali sme mať tri detičky.
Aspoň ja som tak chcela – vtedy čisto teoreticky.
2/2015
Zlom nastal, keď mi môj gynekológ zistil, že síce
menštruačný cyklus mám, ale netvoria sa mi folikuly dosť veľké na to, aby mohli byť oplodnené – teda
nedochádza u mňa k ovulácii. Tento stav bol zrejme
následkom hormonálnej zmeny, ktorú som prekonala v puberte a vtedy mi začal haprovať aj menštruačný cyklus a menštruáciu som dostávala veľmi
nepravidelne – teda, aby som ju mala pravidelne,
musela som mať hormonálnu liečbu, potom som
ju prerušila antikoncepciou, posledné tri roky pred
otehotnením som však neužívala nič. Môj gynekológ mi spravil aj hormonálny profil – ten bol v poriadku, a teda na tvorbu folikulov mi predpísal Clostilbegyt . Ten som začala užívať koncom roka 2007,
presne v decembri, a v januári som zistila, že som
tehotná. Zistila som to na základe domáceho tehotenského testu, následne som išla navštíviť môjho
gynekológa, ktorý mi po ultrazvukovom vyšetrení
potvrdil graviditu, ale naša radosť netrvala veľmi
dlho, pretože ešte v ten večer som začala krvácať a
skončila som v nemocnici s verdiktom – spontánny
potrat v 4. t. t. – nutný kyret. Toto obdobie bolo pre
nás dosť ťažké a v nemocnici som vyplakala more
sĺz. Ale život musel ísť ďalej, žiaľ, zo straty prvého
23