Dvojičkovo 2/2015 - Page 49

pomoc deťom FILIPKO Krásny ako dieťa z reklamy (v tom čase asi päťročný), je to taký malý „uragán“. Keď vojde do miestnosti, človek sotva stíha sledovať jeho pohyb, hneď je tu a hneď zase tam, vylezie, kam sa len dá, pozapína všetky dostupné prístroje a hlavne sa nedokáže na nič sústrediť. A s tým bolo treba niečo urobiť. Kimku väčšinou nevnímal, respektíve doslova hral, že ju nevidí. Bolo potrebné upútať jeho pozornosť, čo vôbec nebolo ľahké. Rád sa hrával s malým buldozérom, a to som využila. Položila som na radlicu piškótu a on ju odviezol psíkovi, najprv raz, potom viackrát. Hurá! – veľký úspech, Filip sa sústredil na jednu činnosť dlhšie ako 5 – 10 sekúnd. 2/2015 A prišiel deň, bolo to asi po troch mesiacoch terapie, keď chlapček, ktorý dovtedy vôbec nerozprával, povedal pri príchode a odchode Kimi „Ahoj“. Neskôr zistil, že pes ho poslúcha, a to sa mu páčilo. Spočiatku dával Kimke pokyny, aby vyskočila hore, sadla si, ľahla si iba posunkami, neskôr jej povedal: „Hop, sadni, ľahni...“ Pri jednom stretnutí lákal Kimi do detského plastového domčeka, čo sme mu nedovolili, lebo pes by domček mohol poškodiť. Filip vošiel dnu, otočil sa a sám od seba povedal: „Nejde.“ Bol to neopísateľný pocit zažiť, že Filipko vďaka psíkovi začína rozprávať, vydrží sa na aktivity so psom sústrediť aj niekoľko minút – zapína mu obojok, vodí ho na vôdzke po celom centre, chvíľočku ho češe a podobne, a hlavne, robí mu to radosť. Dnes už je z neho školák. 49