Dvojičkovo 2/2015 - Page 47

pomoc deťom Veľmi inteligentný chlapček (v tom čase asi päťročný), mavejší canisterapeutický zážitok. Keď pre nič iné, ktorý rád veľa rozpráva. Ústočká a rozumček mu mno- tak pre tento moment sa moja doterajšia aktivita so honásobne vynahrádzajú pohybové problémy – má psom oplatila. vrodený rázštep chrbtice, a tak ho nožičky neposlúcha- A dnes je Matúško už úspešný školáčik. jú. Je veľmi húževnatý, nikdy sa nevzdáva, vždy sa svojím spôsobom dostane tam, kam potrebuje. A teraz späť ku Kimi. Matúško s ňou spočiatku nebol veľký kamarát. Trošku sme mu museli prejsť cez rozum a začali sme s Kimkou napodobňovať cviky, ktoré s ním robila fyzioterapeutka. Či už to bolo preňho nepríjemné cvičenie na valci, alebo sa stojac pri stoličke, musel sa s piškótkou v ruke riadne za Kimkou ponaťahovať, aby jej piškótku podal. To bol nový fenomén aj pre psíka, musel trpezlivo počkať, „kým za ním odmena príde“, čo vôbec nebolo ľahké. Nepríjemné cviky, často aj bolestivé, začali byť pre chlapčeka zábavou. A vtedy to prišlo: Matúš, ktorý pôvodne prichádzal DO centra s plačom, lebo cvičenie sa mu nepáčilo, začal odchádzať s plačom Z centra, lebo si Kimi nemohol vziať domov. Postupne sme si priberali ďalšie cviky – napr. Matúško a Kimi preliezali jeden po druhom cez valcový tunel, alebo sa pretekali v plazení a víťaz (čo, samozrejme, musí byť vždy dieťa, preto Kimi brzdím) dostal odmenu. Alebo sme poskladali drevené schodí