Dvojičkovo 2/2015 - Page 46

Autor: Yvetta Virágová, Foto: archív autora KIMKINE deti KIMI je moja päťročná sučka spinone italiano, čo je u nás pomerne málo známe plemeno talianskeho hrubosrstého stavača. Je temperamentná, v prírode nabehá denne kilometre, v revíri dokáže dlhé minúty vystavovať zver, miluje vodu a plávanie v každom ročnom období. Keď jej však oblečiem „pracovnú vestičku“ alebo canisterapeutický postroj, zmení sa na pokojného prítulného „plyšáčika“, na empatického štvornohého „psychológa“. Má úžasnú schopnosť vycítiť náladu človeka, rešpektuje, keď sa jej niekto bojí, alebo ju v danej chvíli neprijíma. Skúsi sa mu priblížiť raz, dvakrát, a ak to nejde, stiahne sa. Keď príde do skupiny neznámych detí, určite sa začne venovať tomu „najvážnejšiemu prípadu“ ako prvému. Nikto nevie, ako vycíti, kto ju najviac potrebuje. Deti ju spravidla prijímajú spontánne, málokedy sa stane, že ju dieťa dlhodobo odmieta. A tak má Kimi väčšinou „plné labky a plný jazýček“ práce. Už viac ako štyri roky chodíme do Detského centra na Cyprichovej ulici v Krasňanoch v Bratislave, kde pracujeme spolu so skúsenými fyzioterapeutkami Vier- 46 V poslednom čase sa o canisterapii ako pomocnej liečebnej metóde píše a hovorí pomerne veľa, ale väčšinou len v teoretickej rovine. Preto sa chcem pokúsiť priblížiť canisterapiu („liečenie psami“) prostredníctvom práce jedného konkrétneho psa a psovoda. kou Fedorovou a Katkou Mičíkovou pravidelne každý pondelok. Centrum navštevujú deti s rôznym zdravotným znevýhodnením, preto sú Kimkine „metódy“ pomerne rôznorodé a aj výsledky terapie sú rozličné. Isté však je, že Kimi je slniečko, ktoré po príchode do centra rozžiari malú telocvičňu či herňu a deti sa na ňu tešia. S deťmi, o ktorých budem ďalej písať, sme pracovali pravidelne raz týždenne približne dva roky. www.dvojickovo.sk