Dvojičkovo 2/2015 - Page 23

Autor: Martina Kvietková, Foto: archív autora kvetinky S manželom tvoríme pár už od roku 2001, v roku 2002 sme začali spolu bývať a v roku 2004 sme sa zosobášili, naše pracovné povinnosti nás však na pár rôčkov zaviali do zahraničia, takže na detičky sme veľmi nemysleli. Ten čas nastal až keď sme mali okolo 26 – 27 rokov (obaja sme rovnaký ročník), našli sme si prácu doma v našom okresnom meste a ja som dostala silný pocit, že už je ten čas a chcem dieťatko, samozrejme, že aj manžel bol za – vždy keď sme mali takúto tému, hovorili sme len o jednom dieťatku a postupne po rôčkoch by boli ďalšie – plánovali sme mať tri detičky. Aspoň ja som tak chcela – vtedy čisto teoreticky. 2/2015 Zlom nastal, keď mi môj gynekológ zistil, že síce menštruačný cyklus mám, ale netvoria sa mi folikuly dosť veľké na to, aby mohli byť oplodnené – teda nedochádza u mňa k ovulácii. Tento stav bol zrejme následkom hormonálnej zmeny, ktorú som prekonala v puberte a vtedy mi začal haprovať aj menštruačný cyklus a menštruáciu som dostávala veľmi nepravidelne – teda, aby som ju mala pravidelne, musela som mať hormonálnu liečbu, potom som ju prerušila antikoncepciou, posledné tri roky pred otehotnením som však neužívala nič. Môj gynekológ mi spravil aj hormonálny profil – ten bol v poriadku, a teda na tvorbu folikulov mi predpísal Clostilbegyt . Ten som začala užívať koncom roka 2007, presne v decembri, a v januári som zistila, že som tehotná. Zistila som to na základe domáceho tehotenského testu, následne som išla navštíviť môjho gynekológa, ktorý mi po ultrazvukovom vyšetrení potvrdil graviditu, ale naša radosť netrvala veľmi dlho, pretože ešte v ten večer som začala krvácať a skončila som v nemocnici s verdiktom – spontánny potrat v 4. t. t. – nutný kyret. Toto obdobie bolo pre nás dosť ťažké a v nemocnici som vyplakala more sĺz. Ale život musel ísť ďalej, žiaľ, zo straty prvého 23