Pozdravujem celé osadenstvo gymnázia!
Keďže máte už len chvíľu do 60. výročia, ktorého sa chcem zúčastniť, tak
mi napadlo si aj týmto spôsobom zaspomínať a podeliť sa o výnimočných
8 rokov, ktoré som tam strávil. Viem, že výrazom alma mater sa označujú
len univerzity. V tomto prípade si však dovolím nesúhlasiť. Bol som
na vysokej škole v Česku, potom aj chvíľu na Slovensku, a keďže každý, kto
ma pozná, vie, že nie som práve ukážkový akademický typ, tak ani jednu
som nedokončil. Otvorilo mi to však oči a nasmerovalo smerom, ktorým sa
uberám dodnes. A
úprimne
si neviem predstaviť lepšiu voľbu, ako
vyštudovať práve v Moldave. Nebudem opisovať kvalitu vzdelávania, pretože
to bolo pre mňa stále druhotné. Hlavný pilier boli ľudia.
Žiadna anonymita ako na veľkých školách, ale jedna veľká rodina, kde
každý každého aspoň sčasti poznal. Tiež k tomu pridalo, že naša trieda bol
snáď ten najlepší kolektív, aký mohol byť, a veľká väčšina z nás je stále
v intenzívnom kontakte. Preto mi je občas ľúto, keď počúvam, že sa počty
žiakov scvrkli. Samozrejme, demografia je, aká je, a čísla nepustia. Stále
však mám pocit, že veľa žiakov, resp. rodičov je v honbe za „kvalitou”
výučby a podobne, čo je maximálne subjektívne.
Teraz možno napíšem trocha menej zaužívaný názor, ale na škole ide
hlavne o ľudí, nie o učivo. Učíme sa celý život a kto zastáva názor, že nejaká
dobrá stredná, resp. vysoká škola mu rozvinie červený koberec pred nohy,
sa mal narodiť o 30 rokov skôr. Táto doba je už dávno len odsekom
v učebniciach dejepisu. Dnes ide o silu osobnosti, o to, aby mladí pochopili,
že na spokojný život treba všetku zodpovednosť brať na svoje plecia
a nespoliehať sa na nejaké externé inštitúcie, akou je určite aj štát.
A v tomto mi práve gymnázium dalo omnoho viac ako mohla ktorákoľvek iná
škola. Priznám sa, jednotku som videl jedine tak z angličtiny, telesnej,
správania a sporadicky slovenčiny. Medzi „obľúbené” predmety patrila určite
matematika (týmto zdravím veľmi chápavú a trpezlivú pani p. Bradovú a jej
pochopenie pre prázdne odovzdané písomky s nakreslenými obrázkami
a mottami, ako mi matematiku netreba).
Stále, keď sa stretneme s bývalými študentmi a spomíname na to, ako
bolo na strednej bezstarostne a super, chytí nás príjemná nostalgia.
64