Suma sumárum, profesori pri nás stáli vždy – aj v dobrom, aj v zlom.
Podporovali nás a povzbudzovali v časoch úspechu aj neúspechu. Nikdy sa
nám neotočili chrbtom! A nech si o GŠM hovorí kto chce, čo chce, ja svoj
výber neľutujem! A ďakujem za štyri úžasné roky môjho študentského
života!
Jana Kálnová
Pred rokom som začala učiť na štvorročnom gymnáziu v Košiciach.
Vedome, ale aj nevedomky som sa celý ten rok (a myslím, že aj ďalšie roky
budú podobné) vracala spomienkami do čias, keď som bola gymnazistkou ja.
Každým dňom sa snažím byť takou učiteľkou, aké som mala ja a na ktoré
sa nedá zabudnúť. Zatiaľ som sa v spomienkach mojich žiakov uhniezdila asi
len ako tá, ktorá na tektonickú krivku, ktorá pripomína kopec, prikreslila
strom a žiakom nakreslené kvetinky vymaľovala červeným perom.
V Moldave som cítila spolupatričnosť, a to nielen medzi nami žiakmi, ale
pokope nás držali aj učitelia. Práve im vďačím za to, že sa túto súdržnosť
snažím preniesť do mojej „novej školy”. Žiaci vedia, že ak ma potrebujú,
ochotne pomôžem. Dobre, vedia aj to, že ak v sebe nemám kávu a raňajky,
pripomínam kyselinu, ale to je už iná rozprávka.
V mojej novej práci sa dodatočne dozvedám aj to, že učitelia to s nami
vôbec nemali také ľahké, ako sme si mysleli. Možno práve vďaka mojim
novým skúsenostiam tomu rozumiem viac ako ostatní. Neviem si už vybaviť
každú drobnosť z tých študentských čias, mám pred sebou len pocit, ktorý
sa vinul za celých osem rokov. Bol to pocit istoty... ... ktorý sa vytratil
pred nemčinou, ale potom sa objavil znova a s ešte väčšou intenzitou, keďže
som si uvedomila, že som prežila, ale toto sem znova nepatrí.
Najviac ma však na tom, že som navštevovala práve toto gymnázium,
teší, že aj po rokoch ma tu vítajú s úprimnou radosťou. Vidia vo mne dieťa,
ktorým som bola, a s úsmevom si ho dávajú do súvisu s dospelou osobou,
ktorá k nim zavítala. Dali mi úžasný základ do života, na ktorom teraz
staviam a ktorý s hrdosťou posúvam ďalej.
Nikoleta Titková
62