Keď sa roľník ráno konečne dostal na svoje pole, všimol si, že menšia časť z neho bola zničená. Pri pohľade na ňu len pokrčil
plecami, považujúc ju za povinnú stratu, asi odobranú samotným Bohom. Úroda bola aj tak stále obrovská. Mŕtvoly kobyliek
pod klasmi si vôbec nevšimol. Nevšimol si ani parazitov, usídlených v klasoch. Ohromne sa tešil z toho, akú ohromnú úrodu
pokosil. I tešili sa aj jeho neprajní susedia, ktorým úroda nevyšla podľa ich predstáv, a tak si za primeranú cenu kupovali v zime
úrodu od roľníka. Pri kúpe sa potajme smiali „hlúposti“ roľníka, pretože sami by si nastrelili minimálne dvoj až trojnásobnú ce-
nu za tú kupovanú pšenicu.
Nikto si ale nevšimol kobyliek, ktoré si za tých pár hodín snažili utvárať svoj vlastný svet, až ho napokon zničili. Ich mŕtve
telá sú už dávno zahrabané v brázdach, ktoré roľník vytvoril počas každoročnej orby...
stránka 7