Abdon 9/2018 Abdon 9_2018 | Page 6

„Si v po...,“ skôr ako dokončil, skočila som mu do reči. „Prečo tvoju známu nedovedieš dolu? Kde je?“ „Neviem, o čom hovoríš,“ ale zrazu sa v izbe ozvali kroky - žena schádza dolu. „Povedal som...,“ začal, ale žena na mňa pozrela. „Nie je sprostá. Videla nás,“ povedala, a nechápavo pozrela na môjho manžela. Mladá žena mohla mať okolo dvadsať rokov. Dlhé blond vlasy a veľmi dlhé nohy. Bola pekná. Opatrne som vstala z gauča a podišla k nej. Predstavila som sa a podala jej ruku. Žena bola zrazu nesvoja. Nevedela, ako má reagovať na moje chovanie, ale ruku prijala a predstavila sa aj ona. „Miláčik,“ začal môj manžel. „A teraz ktorý?“ spýtala som sa tvrdo a pozrela mu do očí. „Ja, ona...,“ začal koktať a rozmýšľal, čo mi povie. Ironicky som sa zasmiala. „Čo mi chceš povedať? Že to nie je tak, ako to vyzerá? Že s ňou nespávaš?“ Vietor, ktorý pofukoval, roznášal smrad z môjho obeda po celom dome. Znova ma naplo a snažila som sa dýchať. „Ospravedlňte ma,“ povedala som a vyšla som do našej, vlastne už len jeho izby. Do kufra som napchala prvé veci, ktoré mi padli pod ruky. Znova mi prebehli po krku zimomriavky. Ale nevoľnosť sa nehlásila. Zrazu som za sebou začula manžela. „Čo to robíš?“ spýtal sa prekvapene. Do kufra som hádzala posledné veci. Ani neviem, čo som brala, či som tam nahádzala naozaj iba moje veci. Vôbec neviem, čo som robila. Len som vedela, že mi to pomáha. A teraz sa opäť hlásili zimomriavky. „Tak, odpovieš mi? Čo to, dopekla, robíš?“ „Balím sa,“ povedala som jednoducho, otočila som sa a pozrela mu do očí. „Či čo chceš vedieť? Prečo to robím tak pomaly?“ Cítila som, ako sa mi zatriasol hlas, a tak som zmĺkla. Nebudem plakať pred ním. Pred ním nie. Nikdy. Nebudem plakať. Cítila som však, že moje telo neposlúcha moje rozhodnutie. Otočila som sa späť ku kufru a zapla ho. „Upokoj sa,“ pošepkala som sama sebe. „Nemusíš ísť. Ja...,“ stíchol. Nevedel, čo má povedať? Alebo skrátka chcel, aby som odišla? Pokrútila som hlavou. Je to vlastne jedno. „Milujem ťa,“ povedal, no ja som sa ani nepohla. „To snáď nemyslíš vážne,“ zavrčala som. Manžel stíchol. Zobrala som kufor, a položila ho na zem. Na posteľ som už len položila snubný prsteň a odišla som. 4