Abdon 7-8/2018 Abdon 7-8_2018 - Page 8

sebe pištoľ, tak ich na mieste zastrelím! Bohužiaľ sa tak nestalo. Vyzeralo to skôr, že sa oni chystali zastreliť mňa. Z obce údajne neprežil, teda okrem mojej maličkosti, nikto. Až potom som zistil, že prvým povojnovým starostom sa stal tiež rodák z obce, ktorý počas tej hrôzy nebol doma, ale snažil sa ako železničiar márne udržať neustále ničenú železnicu v provizórnom chode. Tie svine, ktoré sa uvelebili v obecnej rade, prinútili v roku 1947 starostu, aby zmenil meno obce. Ten súhlasil, ale len pod podmienkou, aby sa dedina premenovala z Balárova na Klamáre. Videl totiž, ako sa obecná rada chystá prepísať históriu obce tak, aby z nej zmizol ten masaker. Názov síce odsúhlasili, no starostu našli o pár dní v lese s guľkou v hrudi. Podľa plánu nových obyvateľov novej dediny sa tu cez vojnu nemalo nič stať a Klamármi sa v podstate nazývala už od svojho založenia. Dokonca vymýšľali aj povesť, podľa ktorej sa tak malo stať. Počul som, že si asi v sedemdesiatych rokoch nechali urobiť od niekoho pár fálz historických dokumentov, ktoré potom vydávali ako originály, potvrdzujúce históriu obce. Všetko im vychádzalo, a vlastne prečo nie, keď Melke v okruhu takmer dvadsiatich kilometrov od Balárova vyhladil všetky dediny a usadlosti? Prešlo im to, keď cez dedinu neskôr prešla Červená armáda, a prechádza im to doteraz. A kto by veril pár preživším pamätníkom, napríklad mne?“ Zarazil sa. Opäť sa zahľadel z okna a začal ťažko dýchať. Zosmutnel. Takú tvár som ešte nevidel. Prišlo mi ľúto muža, ktorý pod svojou veselou povahou skrýval takú bolesť a krivdy. Slzy už ale neronil. Už ich vyplakal mnoho, pri ešte väčšom množstve by sa zrútil a možno neprežil. Preto musel prestať plakať a žiť ďalej, keďže mu život dal ešte jednu šancu. „Teraz som si uvedomil, že sa na masaker neprišlo aj kvôli tomu, že dedina bola po ňom asi veľmi rýchlo osídlená. Pravdepodobne tí gardisti, ktorí vtedy pri masakre pomáhali, zavolali ďalších kolegov aj s rodinami. Veď prečo by sa nenasťahovali do plne vybaveného domu a zadarmo? Ktovie, kde sú masové hroby, do ktorých nahádzali cez dvesto ľudí. Iste, dedina je dnes omnoho väčšia, ale...“ „Pochopil som, veď všade sa stavia...“ mávol som rukou. Ani neviem, prečo som to urobil. Neranil som ho týmto gestom? „Som rád, že už aj ty vieš pravdu o minulosti našej rodiny. Teraz, ak chceš, mi môžeš tiež zazlievať tú na ZR7H;6W7GRF&:&f( ( <:f\Z [R'6F斶GWW&&( :g&FRF'&F6g66&F&W7ZRb&FVFff<:FRFVF&W6֖W&R,:B [R:2fL:WƖWf:L;ZR7H;6W7GRF&:&f66֒V66VF6:GZR6FRF6F6BG'V;F\X7L:RFF斶RFWfF&:7RF'&R&'L:6fRf&V:wV:Z\[WfVKV&FVFfVl;և&R6R6FƒWR H&FVFg\[ZVfP6&R7ffVgW&7L:R7WW&L:fR֖:RGfG6ZR&bLZR&V6W&fV 9RW&fV7H֖FR6VW&WL:RKGRWfVf&