Abdon 7-8/2018 Abdon 7-8_2018 - Page 40

Adrenalínová prechádzka Na záver pripájam záznam z dátumu 15.08.2016 hovoriaci o najbláznivejšom dni - a prechádzke - roka. Prechádzka sa udiala pravdepodobne ešte toho večera, teda zápis som nerealizoval neskôr. Aby bolo jasné: obvykle zapisujem len cenné myšlienky, ktoré mi napadnú a nie dej okolo. „Už ráno som mal nejaké extrémne sny. V realite počas dňa (pozn. tuším pred obedom) na mňa v internetovej diskusii reagovala osoba, ktorá sa so mnou bežne nebaví. Taktiež sa členovi rodiny podarilo zabuchnúť v kúpeľni, pretože sa pokazil zámok. Večer som šiel na prechádzku a myslel som si, že to bude uvoľňujúce... ale kdeže! Na neďalekej ulici som na jednom zo spodných balkónov zbadal sošku havrana, pripomínajúcu mi čierneho sokola z hier Quest for Glory, kde túto sochu hľadajú zlodeji. Nemusel som sa odtiaľ ani pohnúť, aby sa udiala podivnosť – malý chlapec stojaci s inými ľuďmi pri vedľajšej bráne sa pozeral mojím smerom a opakoval „Pomoc, zlodej!“, hoci moje správanie nevykazovalo žiadne podobné znaky. Neskôr to ale odvolal s tým, že „je tam nejaký človek“. Čo ďalšie netypické sa dialo? Stretol som žabu, čo sa na týchto miestach nestalo nikdy predtým. Taktiež - hoci neskôr, po zotmení - som videl kobylku (tiež veľmi zriedkavú) a prelet niečoho svetlého a mohutného, ako sovy alebo veľkého netopiera. Väčšina psov, ktoré som stretol na mňa agresívne brechali. Ďalšie divné správanie ľudí nastalo, keď som sedel na lavičke a dve pojašené dievčatá neďaleko stále opakovali cudzie meno, zrejme si ma s niekým pomýlili. Ďalší chlap zas odhodil plechovku piva nie len na zem pri sebe, ale do diaľky. Traja chalani, ktorí prešli okolo hovorili niečo o nindžoch – to zmieňujem len na okraj, ide o podobný archetyp ako spomenutý zlodej. Napínavé to bolo pri vchode do uličky, keď som začul ženský výkrik... Pred odchodom domov som zas zazrel obrovitého psa s dlhou srsťou, kým jeho majiteľka ešte nebola viditeľná. V tme vyzeral ako mláďa medveďa, takže som mal z toho zmiešaný pocit. Pri zatváraní dverí výťahu som si zasa privrel kovovými dverami prst. Záverom teda je, že akokoľvek šlo „len o detaily“, v jeden deň sa zohrali v neskutočnom množstve. Doslova ľuďom aj zvieratám šibalo a možno nebolo úplne bezpečné byť vonku (viď ten ženský výkrik). Toho dňa sa bohyňa sváru Eris musela dosť vyblázniť. Teda aj prechádzka môže byť adrenalínová.“ „Stalker noci“ týmto končí hlásenie! Budem rád, keď si čitatelia z tohto článku odnesú aspoň povedomie o tom, že sami k sebe, ako aj k okolitému prostrediu či neživej prírode máme nejaký vzťah a že sa tento vzťah dá cielene pestovať, čo neprináša len obete, ale aj výhody. 38