T ÉMA MESIACA
Autor: Bianka Knutová
Okuliare
Kde som ich dala?
Pozerám, a nič nevidím. Nepočujem obrazy okolia. Deje sa so mnou všetko, a takmer nič. Stratila
som sa v neokuliarovej ríši divov.
Pozerám sa do zrkadla, a rodí sa zo mňa niečo nedefinovateľné. Neviem, kto je tá osôbka. Vidím
iba obrysy postavy a akési farby, no nevidím, kto to je. Zdá sa mi, že sa mi to podobá na... Na medúzu?
Na hranolku? Na niečo... Tenké a ružové?
Počkať.
Veď to som predsa ja vo svojom ružovom pyžamku.
Ale, prečo vyzerám tak zvláštne?
Nevidím si oči. Nevidím srdiečka, ktoré doposiaľ na tom pyžame boli. Okolo mňa sú meniace sa
zelené steny, ktoré sa zväčšujú a vidím ich dvojmo.
Čo sa to vlastne deje? Kde to som? Alebo sa mi len znovu sníva akýsi divný sen, pretože som v noci
zjedla pol kila hranoliek a zapila ich vodou z malín?
Netuším, čo to je.
Neviem, kde som.
Žijem v divnom svete, o ktorom nič neviem a nezdá sa mi, že to je sen. Nechcem nič hovoriť, ale
je to divnejšie ako ja sama.
Napočítam do troch, otvorím oči silou vôle, a možno sa to zmení.
Nič sa však nezmenilo.
Nádych.
Výdych.
Tak ešte raz.
Otvoriť. Zatvoriť.
A znovu nič. Veď nedávno som vstala. Nemôže to byť sen.
Veď ja... som okuliare nechala na nočnom stolíku.
14