Abdon 7-8/2018 Abdon 7-8_2018 - Page 12

Drahý Alfréd, už som mal dosť toho života, v ktorom som musel celý ten čas potichu znášať to ukrutné utrpenie z minulosti. Viem, že existujú ľudia, nesúci si ešte ukrutnejšie spomienky z tej prekliatej vojny, ale jedna vec nás spája. Nech si žijeme, ako chceme, história sa nám každú chvíľu premieta pred očami a z období, kedy sme možno tými najšťastnejšími ľuďmi, robí len prázdnu a pustú púšť. Šťastní tí, ktorých to utrpenie už dostalo. Mňa si, bohužiaľ, osud asi veľmi obľúbil, keď mi doprial v zdraví takého vysokého veku. Ale k čomu to vlastne bolo? Aký môže byť život človeka, ktorý síce prežil vlastnú smrť, no stratil rodinu a domov? A ešte sa musel prizerať, ako sa jeho kati rozťahujú v jeho vlastnom dome? A čo to ukrutné pomyslenie, že sa strojca môjho utrpenia stratil vo svete a užíval si život? Ale vlastne len doteraz. Vedel som, že ten susedov prastrýko, či čo on je, bol SS-Hauptsturmführer Hans Melke. Darmo si nechal narásť bradu. Darmo nosil okuliare. Nezachránil by ho ani úplne nový ksicht. Na tie jeho oči nikdy nezabudnem. Aj tak som po jeho zabití zistil, že mali obyčajné sklá, a nie dioptrické. Ak bude niekto pitvať jeho telo, pripomeň mu, aby sa pozrel na jeho ľavú pažu. Ako každý správny esesák, aj on by tam mal mať niekde vytetovanú krvnú skupinu, prípadne jazvu, keď sa na konci vojny snažil nejakým drastickým spôsobom to tetovanie odstrániť. Mal som taký divný pocit, že ma počas nášho včerajšieho rozhovoru asi spoznal. Pozval ma na dnes k nim do domu. Sused, ktorému dom patril, mal ísť kúpiť niečo do obchodu, a práve vtedy sme sa mali stretnúť. Aj to ma utvrdilo v tom, že ma asi spoznal a bude ma chcieť zabiť. Zbraň, ktorú som použil pri tomto čine, som mal vo svojom vlastníctve už od vojny. Zobral som ju jednému mŕtvemu esesákovi, keď som sa prebral po tom masakri v Balárove. Prisahal som si, že ňou jedného dňa Melkeho zabijem. A ten deň práve nastal. Nuž, spravodlivosti bude učinené zadosť, a ja ničoho neľutujem. Možno to vyzeralo ako náhoda, že sme sa po toľkých rokoch stretli. Na niektoré veci sa, bohužiaľ, nezabúda celý život. Priznávam sa, aby nikto s tým nemal problém, že som zastrelil Hansa Melkeho. Aké bolo jeho falošné meno, to neviem. To nech si zistia tí, ktorí budú jeho smrť vyšetrovať. Preto bude asi pre celú rodinu najlepšie, ak si zavolám smrť aj pre seba, ak by som nepadol pri našom súboji. Nedokázal by som si predstaviť fakt, že za smrť takej kreatúry, ako bol Melke, by som musel stráviť ešte ten krátky čas svojej púte vo väzení. Preto som sa rozhodol jej dobro ٿ鑇9ٕ̈́́ͽѥѭ䁽єѽ)ɕɄٕ际̈́ѼٕѼɅ聽)Lͭ+Չ ѿ )@Lѽͅԁ͵̈́ٽ ѿ!ٍ ɽٍ1ٕͤ(