a oni vám to vrátia.“ Vonkajšia rola predpokladanej bezcitnosti je tu zvýraznená symbolicky,
neprítomnosťou žltého kvietka na hrudi, tejto inverzie „hviezdy hanby“ alebo „šarlátového písmena“,
ktoré mali v histórii ponižujúci význam. Schválne protivenie sa očakávaniu toho, akí by sme „mali byť“
sa stáva hereckou zábavkou.
Samozrejme neobhajujem lakomosť ani bezcitnosť, ale rozhodne sú tu prehliadané otázky: Je
vôbec morálne používať sociálny tlak ako súčasť „dobrovoľných“ zbierok? Nie sú dobrovoľníci
posielaní po skupinkách práve preto, aby svojim presviedčaním vyvinuli väčší sociálny tlak na
dotazovaného jednotlivca? Mala by byť idea spoločenského dobra pre nás silnou autoritou? Nie je to
práve obdobná idea, ktorá toľkých ľudí núti odsudzovať slobodné matky, alebo inak znepríjemňovať
životy tých, ktorí si dovolili líšiť sa?
Keby sme nakreslili graf motivácie prispieť, veľmi silné zastúpenie by v ňom mali: a) snaha mať od
iných vyberačov pokoj, b) nechuť odmietnuť vyberačov a byť cudzou mienkou odsúdený. Koľko
percent potom ostáva na túžbu pomôcť, ktorá v sebe nemá žiadne vonkajšie prímesi? Sotva viac ako
25%. S touto vonkajšou, sociálnou stránkou veci vybabrali práve tí šialení manipulátori, ktorí si raz
kúpili (či ukradli) umelý narcis a používajú ho aj po ďalšie roky.
Od toho zas možno odvíjať úvahy technickej a ekonomickej povahy. Nájde sa taký výrobný postup,
aby sa umelý narcis do roka rozložil a zrušili sme tak záujmy ľudskej malosti? Budeme si čochvíľa
kupovať holografické narcisy za digitálne peniaze? Práve vtedy, keby organizátori zbierky nemuseli
vyhadzovať peniaze za nové a nové narcisy, by mali zo zbierky väčšie zisky. Prečo aspoň nevymyslieť
ekonomicky výhodný spôsob zberu narcisov z minulých rokov, keď ich domáce využitie nie je o nič
lepšie, ako využitie špendlíka?
Keď sa vrátim k čistote túžby pomôcť, tak si môžeme predstaviť, že to by to nebola hodnota
peňazí, ale daného emočného vkladu, čo by ľuďom pomáhala. Potom by sotva boli tieto zbierky
efektívne. Snáď každý z ľudí, ktorí prispeli a mnohí z tých, ktorí neprispeli by považovali túto zbierku
za dôležitú. Napriek tomu by sa ku nej ako ku dôležitej nesprávali, pretože by si na ňu nespomenuli
sami, bez vonkajšej stimulácie. A tak musíme vytvárať obrovský pripomínací mechanizmus. Nie sme
schopní si spomenúť na veci, ktoré sami označujeme za dôležité. Nevieme sami od seba zaslať svoj
príspevok na boj proti rakovine elektronicky a tak vyháňame do ulíc mladých dobrovoľníkov, ktorým
ich činnosť zaberie mnoho času a úsilia. Utrácame zhruba 17% zo ziskov zbierky za zabezpečenie ich
svetlomodrých tričiek a narcisov, čo ročne predstavuje vyše 160 000€. Vytvárame si organizácie,
manažment a inteligentné aplikácie, aby tie udržiavali pod kontrolou našu vlastnú hlúposť.
***
V čom je pointa tohto príspevku? Predovšetkým v kombinatorike. Potešilo ma, ako som hneď pri
prežívaní zmienenej situácie zmýšľal o nej rôznymi spôsobmi. Samozrejme čísla výnosov zbierky som
si našiel neskôr na internete. Nájdenie rôznych tém okolo jednej udalosti a rôznych možností v rámci
týchto tém napomáha kompletizácií vlastného názoru. Prostredníctvom toho napomáha aj tvorivej
činnosti, ako je písanie.
26