Okná boli zamrežované , takže dnu sa vôbec nedalo dostať . No vôbec mi to nevadilo , nechcela som , aby ma znovu videl . Neskoro . Než som sa spamätala , všimla som si , že sa na mňa zvnútra pozerá . Tváril sa zvláštne . Nebolo tam však ani stopy po zdesení či strachu . Tváril sa trochu netrpezlivo , akoby ma očakával . Dokonca sa mi 14
SERIÁL Autor : Elizabeth
Zatratení
4 . kapitola
Dave na mňa dlho hľadel , akoby čakal , že niečo poviem , hľadal v mojich očiach náznak toho , čo sa chystám urobiť . No myslím , že to dobre vedel . Poznal ma už dosť dlho na to , aby vedel , aká som a to , že ak si niečo vezmem do hlavy , tak od toho tak ľahko neupustím .
Ja sama som si uvedomovala riziko , do ktorého sa práve púšťam , a Dave sa ma chystal prehovárať , no mlčal až do jednej chvíle , kedy si vzdychol a spýtal sa : „ Tak , čo teraz budeš robiť ?“
Vedel , že ma nezastaví . Oceňovala som , že mlčal a nesnažil sa ma viac prehovárať . Pokrútila som hlavou , a na chvíľu som sa zahľadela do prázdna .
„ Viem , že ťa teraz sklamem , ale ja nemám na výber ,“ vyriekla som potichu . Čakala som jeho protest , no jediné , čo som počula , bol štebot vtákov . Stáli sme oproti sebe , a on sa tváril smutne . Jeho výraz ma bolel na srdci . Nedokázala som sa mu v tej chvíli pozrieť do očí , lebo som vedela , čo v nich nájdem – beznádej , smútok , možno som ho práve zranila - to bolelo ešte viac .
Nečakala som na jeho odpoveď a hneď som vzlietla preč . Keď som sa na sekundu otočila , videla som ho stáť s plecami zvesenými , krídla sa mu dotýkali strechy .
Snažila som sa však sústrediť na to , čo musím urobiť . Musím zistiť , či je Christian v poriadku , aspoň zatiaľ . Letela som do miestnej nemocnice zistiť , či je tam hospitalizovaný . Dúfala som , že ho medzitým nikam nepreviezli . V letku som sa snažila vyčistiť si myseľ a sústrediť sa , no premáhal ma plač . Nemocnica bola dosť ďaleko , no mne to neprekážalo , cítila som sa uvoľnenejšie , keď som letela , aj keď som vedela , že ma tlačí čas .
Než som nemocnicu našla , bolo neskoré popoludnie . Prechádzala som všetky poschodia , no nikde som ho nevedela nájsť , až so kým som sa zastavila u siedmeho poschodia . Letela som okolo všetkých okien a nazerala dnu . A nakoniec som ho našla . Sedel na svojej posteli . Zápästie mal obviazané , niečo si zapisoval . Chvíľu som sa na neho pozerala a skúmala som , či je v poriadku . Teda , po fyzickej stránke , sa zdal byť v pohode , no netušila som , čo sa odohráva v jeho mysli .
Okná boli zamrežované , takže dnu sa vôbec nedalo dostať . No vôbec mi to nevadilo , nechcela som , aby ma znovu videl . Neskoro . Než som sa spamätala , všimla som si , že sa na mňa zvnútra pozerá . Tváril sa zvláštne . Nebolo tam však ani stopy po zdesení či strachu . Tváril sa trochu netrpezlivo , akoby ma očakával . Dokonca sa mi 14