Abdon 5/2019 Abdon 5_2019 - Page 22

Autor: Barbucha O NIEČOM Volebný špeciál Tak. A je to. Konečne je to za nami a opäť sa môžeme všetci vrátiť k svojim bežným veciam. O čom hovorím? No predsa o tej udalosti, kedy sa na pár týždňov ľudia menia na odborníkov na všetko. Politológovia, sociológovia a podobné obory tohto typu, ktoré vznikli pre tých, ktorým sa nechce hneď po maturite pracovať alebo nemajú schopnosti na štúdium niečoho užitočného, majú svoju hlavnú sezónu. Dokonca aj politici naozaj makajú a reálne robia niečo pre ľudí, aby si stihli narýchlo prihriať polievočku v mikrovlnke. Pretože čo? Pretože sú voľby a každý hlas je dôležitý! Aspoň tak nám to tvrdia. Keďže voľby sú za nami, prezidentatku, ako povedal legendárny to rétor Ičko G., sme si zvolili, ostáva už len krátke ohliadnutie sa za touto udalosťou. Pôvodne som tomu nevenoval pozornosť. No keďže všade, kam som sa pohol, boli všakovaké volebné billboardy, reklamy, keksy, koko... Dokonca Youtube som musel prestať sledovať, lebo na mňa vždy vyskočila reklama jedného z kandidátov. Ešte aj chladničku som sa bál otvoriť v obave, že na mňa vyskočí voľáka pani z Pezinku a začne na mňa kričať niečo o skládke. Po čase som pochopil, že tomu neujdem a prinútil som sa pozrieť na listinu kandidátov, aby som nedajbože svoj veledôležitý hlas neodovzdal nesprávnemu kandidátovi. Po zhliadnutí zoznamu budúcich nádejných prezidentov som nevedel, či sa mám smiať alebo plakať. Napadlo mi jedno – Mötley Crüe. Niežeby Nikki Sixx kandidoval, to nie. V takom prípade by som bol asi rozhodnutý. Ale tak vtipne nesúrodú skupinku (preklad motley crew) rôznych indivíduí pokope človek len tak nevidí. Pri predstave, že jeden z nich má byť náš il prezidento som si radšej nalial panáka Ardbega. Niežeby som si ho nenalial aj tak, ale takto som mal aspoň dôvod. Poďme si teda jednotlivých kandidátov rozobrať z pohľadu cynického hovada. Začal by som od konca. Tými, ktorých netreba menovať. Nie, nie je to metafora z Harryho Pottera. Ono ich naozaj netreba menovať, pretože ich mená zabudnete ešte predtým, než ich dokončím. Pri nich mi napadá len jedno slovo. Prečo? Prečo preboha niekto, o kom nikto jakživ nepočul a nestojí za ním žiadna silná lobbygrupa (viď. nižšie), má zrazu ambície stať sa symbolicky prvým občanom Slovenska? Ja fakt neviem. Asi stáli v rade na sebavedomie, keď sa rozdávala sebareflexia. Inak si totiž neviem vysvetliť ich pohnútky. Jedna teória je, že im niekto v krčme po 5 pivách a 5 borovičkách povedal: „Počuj Fero, ty by si mohol byť prezident, ty by si tam urobil poriadky, že až!“ 20