Abdon 5/2019 Abdon 5_2019 - Page 10

„Vieš, že poznáš iba jeden uhol pohľadu,“ zdvihol papier, „tento. Poďme to vyriešiť, aby si náhodou nebol ďalšou obeťou.“ „Pochybujem, že by som tomu viacnásobnému šarmu podľahol,“ zasmial sa a strčil si do úst poslednú hranolku. -- Nemala som ťa nikdy stretnúť. Nikdy. Nemal si sa ku mne prihovoriť. Mal si ma oblúkom obísť a utekať kade ľahšie. Ale ty si neodolal šarmu. V tom momente, keď si ma oslovil, nenávidela som sa. Že nie som hromada odpadkov. Vlastne nimi som, ale našiel si v nich diamant a šiel si za ním. -AnnA- Venoval si sa jej. Ale akosi som nemala náladu na to, aby som s tým bojovala. Žiarlila som? Možno. Ale tentokrát som to tam videla. Miloval si ju, nie mňa... ani jednu z nich. -aNNa- Bol si pre mňa nič. Žiadna extra trieda. Neviem prečo by po tebe niekto šalel alebo ťa miloval. I keď ona ťa nemilovala. Alebo áno? Možno som to nepochopila. Odháňala ťa, ale ty si sa nedal. Nevidela som v tebe žiadne zvrátenosti, žiadne špeciality. Dúfala som, že to budeš mať vnútri. Hlasovala som teda za tvoje otvorenie. Tie dve neboli toho názoru, ale našťastie prišla nová posila, ktorá sa síce tvárila maniacky, ale pomohla mi. A hoci bolo vyrovnané skóre, ona sa nepýtala a len si brala. -ANna- Mala som pocit, ako keby ma zatajovali náročky. Našťastie som našla medzeru, cez ktorú som sa pretisla a nemali na výber. Zdesený výraz a pohoršenie mi boli zadosťučinením. Keď som ťa zbadala, vedela som, že sa pozeráš na mňa. Nie na ňu či na ňu. Ale na MŇA. Bol to skvelý pocit. Mať v sebe niečo, čo zaujme ľudí na prvý pohľad. 8