T ÉMA MESIACA
Autor: Elizabeth
Život v jednom dni
Ráno vstávame a nevieme, čo očakávať od dňa, do ktorého sme sa práve zobudili. Ani u mňa to
nie je iné. Vstávam o pol siedmej, obliekam sa, snažím sa rozčesať si strapaté vlasy. Kontrolujem čas.
V hrudi ma bodne strach. A potom sa usmejem, lebo musím byť v pohode. Lebo to potrebuje. Lebo to
potrebujem ja.
Vychádzam z domu a zamykám. Cítim sa akoby som na chvíľu zamkla ten strach, že neuvidím to
trápenie. Za zvuku klopkajúcich opätkov sa vydám ulicami na autobusovú zastávku. Pocítim šťastie,
voľnosť. Možno práve preto, že som odišla. Hoci len na chvíľu.
No ten strach tam aj tak je. Strach z toho, že ho uvidím znovu trpieť. I po tom, ako ma polámal,
zlepil a znovu polámal. Napriek tomu mi jeho bolesť spôsobuje… bolesť. Cestou autobusom pozorujúc
zelenajúce sa koruny stromov popri ceste, sa snažím upriamiť myseľ na to krásne. Na teplú kávu v
mojich rukách, na hudbu, ktorá mi znie v slúchadlách, na vôňu knihy, ktorá leží v mojej kabelke a
čaká na chvíľu, keď ju otvorím, na zápisník, ktorý otvorím a odhalím mu dušu. Myslím na nádej.
Že mi raz znovu povie…
“Konvalinka.”
Snažím sa zo všetkých síl veriť tomu, že sa to stane znovu. Že už nebude trpieť. Upieram oči k
nebu a prosím Boha, aby sa nad ním zľutoval. Aby sa nad nami všetkými zľutoval.
Pokúšam sa presvedčiť samú seba, že aj keď sú niektoré okamihy osudové a keď sa majú diať, tak
sa dejú, tak práve toto také nie je.
Cítim sa zbabelá, že som ušla a všetko to zamkla.
Aj keď len na chvíľu.
Cítim sa bezmocná, lebo mu neviem pomôcť.
Po čase si sadám v aleji pod koruny stromov na lavičku. V ruke zvieram kelímok s kávou a
usmievam sa, lebo som ochutnala tú najlepšiu kávu na svete. Usmievam sa, lebo svieti slniečko a na
chvíľu sa cítim voľná.
Odpútaná od toho, že v noci trpel. Že bol zlomený. Že ulicu presvetľovali svetlá sanitky.
Usmievam sa, i keď ma strach v hrudi bodá ako ostrie noža.
Tak ako včera, dnes, možno i zajtra.
Som šťastná aj smutná zároveň. Ale to je život.
Verím však, že sa raz dočkám.
Že bude lepšie.
A povie mi…
“Konvalinka.”
7