Cieľom tejto eseje je čiastočne spochybniť všeobecnosť, a zároveň poukázať na dôležitosť
myšlienky:
To, čo nás ženie dopredu sú naše predstavy.
Osobne mi táto myšlienka príde ako z nejakej motivačnej literatúry. Musím priznať, že tieto knihy
moc nemusím. Zvlášť, ak ich niektorí ľudia používajú ako manuály na život. Problémom je, že tieto
knihy často podporujú premrštené sebavedomie a uzurpujú si neomylnosť. Ale žiadny svetonázor nie
je neomylný. Ľudia, ktorí sa spoliehajú na tieto knihy, často upadajú do depresií, keď rady z ich hĺbok
nefungujú.
Pre toto si myslím, že náš svetonázor by mal byť určovaný skôr kritickým hodnotením všetkých
hodnôt - inak povedané filozofiou, ako nejakými povrchnými knihami. Ako hovorí Žižek: ,,Filozofia
by nám mala ukázať, v akých zložitých problémoch sme”.
Samozrejme, môžete povedať, že daná veta je len konštatovanie faktu. Alebo môžete spolu s
Boethiom povedať: ,,Prepožičiam tvojej mysli krídla, na ktorých sa bude môcť vzniesť do výšok, aby si
mohol zahnať všetky zmätky, a aby si sa pod mojím vedením po mojej ceste a na mojom voze vrátil
živý a zdravý do vlasti.
Každopádne, napriek jednoduchosti danej myšlienky, sa môžu vyskytnúť isté problémy. Nuže,
pozriem sa na ňu.
Kľúčové slová v tejto vete sú dopredu a predstavy. Pozriem sa na ne bližšie.
Dopredu sa v slovníku súčasného slovenského jazyka definuje aj ako,,smerom k zlepšeniu, k
pokroku v niečom" [2]. Táto definícia je problematická. Prečo? Vezmime si knihu ako zbierku
predstáv. Nemyslím, že taký Mein kampf bol krokom dopredu, keďže iba v Nemecku bolo 7 500 000
obetí druhej svetovej vojny. Nehovoriac o ostatných krajinách a škodách na majetku. Alebo
kontroverznejšie: niektoré interpretácie Biblie tiež neboli pokrokové. Dôkazmi sú napríklad smrť
antickej filozofky Hypatie a vypálenie Alexandrijskej knižnice v roku 415, hon na čarodejnice alebo
zjednodušene aj križiacke výpravy [3].
V súvislosti s vyššie povedaným poukazujem na to, že tento výrok nie je všeobecne platný. Aj keď
tak možno vyzerá.
Predstavy sú v tejto vete o niečo zložitejším pojmom. Istá učebnica občianskej náuky ponúka
takúto definíciu: ,,Predstava je kópia vnemov, ktoré naše zmysly už predtým zaznamenali"[4]. Táto
definícia je nepresná, pretože nevysvetľuje možnosť kreácie nových objektov z týchto vnemov.
Príhodnejšia sa mi zdá byť táto definícia: ,,Predstavivosť je schopnosť udržať myšlienky reprezentácií
bez presvedčenia o ich pravdivosti"[5].
Mohol by som ísť hlbšie, napríklad do previazanosti predstavivosti a pamäte, synestézie, afantázie,
delenia predstavivosti atď. No nechcem predstavivosť príliš inštrumentalizovať alebo byť obvinený z
myslenia pre myslenie. Ale predstavy, akokoľvek abstraktne znejú,majú veľmi vážne konkrétne
dôsledky. Napríklad v otázke ,,Čo je dobro?”: Obchodník, ktorý chce zmeniť spoločnosť používaním
trhu, bude mať iný morálny názor ako mních v kláštore. Navyše, predstavivosť používame každý jeden
deň, a to aj nevedome. Slavoj Žižek v jednej svojej prednáške tvrdí:
31