20
SERIÁL Autor : Elizabeth
Zatratení
3 . kapitola
Christian Otvoril som oči vo viere , že bude niečo iné . Že budem vedieť , že som skončil so životom . Dúfal som , že uvidím niečo , čo ma o tom presvedčí . Alebo neuvidím nič a dôjde mi , že nemá už zmysel otvárať oči .
Keď som však skutočne otvoril oči , bola tam ona a ja som mal pocit , že som sa ocitol v nebi . Kľačala nado mnou celkom nehybne a pozerala mi priamo do očí . Bola však niečím desivá . Keď sa rozpustila hmla , ktorá mi zakrývala zrak , zbadal som jej čierne krídla . Dostal som strach , no zároveň som sa cítil pokojne .
Rose bola tu , videl som v jej očiach smútok a hlbokú , hlbokú bolesť . Spoznávala ma , a to poznanie ju ničilo . Videl som to , no nechápal som .
„ Č-č-čo ...?“ snažil som sa úporne vyjachtať , no nedarilo sa mi , a ona sa ani len nepohla . Ja som vtedy ani nechcel , aby sa pohla . Chcel som , aby zostala už navždy . Túžil som to vyrieknuť , no nedalo sa . Pocity sa vo mne miešali : strach , úzkosť , pokoj , láska a zmätenie . Stále som nechápal , čo sa vlastne deje . Ako je možné , že je zrazu tu ? Veď zomrela ... Zrazu však bola preč , a ja som ani nestihol nič povedať ...
Po istom čase som sa začala postupne upokojovať . Smútok a beznádej ma neobišli , ale aspoň som zastavila ten zúfalý plač . Dave so mnou stále sedel , mlčal a hladil ma po ramene . Naše krídla sa opäť jemne spojili , a bolo pre mňa lepšie cítiť jeho blízkosť aj napriek tomu , že som cítila neskutočnú bolesť .
Rozhodli sme sa , že sa vrátime späť do domu . Leteli sme mlčky , ja som hľadela pod seba na prázdne ulice , po ktorých len sem-tam prešlo nejaké auto . Miešalo sa vo mne neskutočne veľa pocitov : vina , bolesť , smútok , beznádej , strach . Ale najvýraznejšia bola práve vina a pocit , že som urobila niečo nesprávne , aj keď som vedela , že som zo svojho pohľadu urobila správnu vec . Neľutovala som , že som ho nechala žiť . Len som sa bála , že to nezvládne a bude trpieť ešte viac . A ak ma spoznal , bude to ťažké .
Noc sme s Davidom trávili v tichu , pozerajúc na mesto . Ja som nechcela rozprávať a Dave na mňa netlačil . Ráno však bolo iné .
Kráčala som hore-dolu po miestnosti s holými stenami , Dave sedel na zemi pod oknom , čierne perie na krídlach mu jemne povievalo v chladnom vetre . Vonku husto pršalo a Dave ma zamyslene skúmal svojím pohľadom .
20