Ale chápem, že sa chcel zachovať malý, takpovediac vreckový formát, čitateľná veľkosť písma a
nízka cena, keďže ide o textum, ktoré sa bežne veľmi nekupuje.
No ja nemám moc rád pragmatické hľadisko. Tak som sa pokúsil trochu pohrabať v histórii a
vskutku. Videli ste niekedy notový zápisník/zošit? A čo ak by som vám povedal, že už starovekí Gréci
považovali tvz. harmonickú ergo vyrovnanú dušu za jeden z centrálnych pilierov dobrého života? A
keď uvážime obálku, mohlo by sa vážne zdať, že táto kniha vám ukáže svetlejšiu stranu života a vy sa
konečne vyškriabete z toho tartaru depresií.
A potom ju začnete čítať.
Ale k tomu sa dostaneme neskôr. Teraz by som chcel zostať trochu na povrchu a poznamenať
jednu vec. Keďže sa takpovediac poznám s Charliem, našiel som si tam venovanie, z ktorého si
dovolím kúsok odcitovať:
,,Pre Romanusa, pisateľa a hlavne človeka, ktorý rozumie tej zvláštnej vede zvanej Filozofia, venuje
Charlie. ...“
Toto venovanie si nesmierne cením; mal by som len pár detajlíkov k tomu: dovolím si tvrdiť, že
nie som človek.
Počkajte! Vysvetlím. Viete, cvičil a cvičím sa v histórii, ktorá je tak trochu homocentrická. A verte,
že sa mi nepáči, čo tam poväčšine čítam. Preto sa dištancujem od slova človek. Naviac sa v istom
zmysle točia okolo tohto slova, ktoré vlastne nikto zatiaľ uspokojivo nevysvetlil. A pochybujem, že sa
to niekedy niekomu podarí. Preto radšej preferujem slovo bytosť; toto pomenovanie nie je len
filozoficky hlbšie, je aj priateľskejšie voči rozmanitosti.
A čo sa týka druhej časti, musím pochváliť presnosť. Slovo zvláštnej je tam totiž veľmi podstatné.
Ako to už totiž vo filozofii býva, prebieha storočia dlhá diskusia o tom či filozofia je alebo nie je vedou
a ak nie, tak čím vlastne je. Filozofi ako Husserl, Comte, členovia Viedenského krúžku atp. sa snažili
založiť filozofiu ako vedu v tom či onom zmysle. Ak mi však prepáčite trúfalosť, filozofia nie je a nikdy
nemôže byť vedou tak, ako jej bežne rozumieme. Vedy totiž majú presne vymedzené oblasti výskumu,
filozofia nie. Iste, sú ,,podfilozofie“ – podoblasti filozofie, ktoré sa zaoberajú konkrétnou množinou
otázok, napríklad právna filozofia. Právna filozofia sa zaoberá problematizáciou rámca v ktorom sa
uskutočňuje právo, respektíve otázkami: Čo je spravodlivosť? Čo je štát?* Čo je zákon? Čo je predpis? a
podobne.
*Otázka Čo je štát? sa spolu z otázkou Čo je spravodlivosť? kryjú z politickou filozofiou a filozofiou etiky. To, že
filozof rieši napríklad otázku po pôvode poznania neznamená, že sa nemôže stretnúť s vyššie spomínanými otázkami, preto
sú tieto delenia skôr pomôcky na namemorovanie veľkého prehľadu dejín, ale v praxi myslenia nevydržia.
Pre mňa osobne je filozofia skôr umením, ale umením v zmysle stredovekého ars teda ,,zručnosti“,
ktorá je de facto zrastená s tým, kto ju praktizuje a pomáha mu žiť dobrý život, nech už to znamená
čokoľvek, zároveň mu však slúži a zaobstaráva obživu – i keď poskromnejšiu. Ale hej, definovať
filozofiu ako zvláštnu vedu, je myslím, že lepšie z PR dôvodov. Ak by totiž niekto príliš nahlas
vykrikoval, že filozofia nie je veda, niekto na ministerstve by sa, pri súčasnom nastavení spoločnosti,
mohol pokojne rozhodnúť dať filozofii ešte menej financií než obyčajne alebo nedať jej žiadne, čo by
23