O NIEČOM
Autor: Romanus Von Rayne
Šťastie, že pojmy sú zatemňované!
Pred pár rokmi som čítal na akomsi blogu úvahu na nižšie uvedený citát, pretože ma zaujal. Bola dobrá,
ale nesúhlasil som s ňou. Tak som si dal do googlu ten citát a našiel som X úvah, ktoré mali jedno spoloč-
né: s daným citá tom súhlasili.
Myslím, že konštruktívne spochybňovanie autorít je niečo, čo sa zo školských lavíc robí veľmi ťažko. Práve
preto chcem predstaviť nasledujúcu esej na týchto stránkach. Príjemné čítanie.
Romanus von Rayne
,,Najjasnejšie pojmy sú často zatemňované zložitými úvahami“
-M. T. Cicero
Ako sa už čitateľ možno dovtípil, chcel by som kriticky reagovať na spomenutý výrok, najmä z pozície
existencializmu. Niektorí ma môžu na základe názvu obviniť z chyby známej ako tzv. slamený panák, ale
uisťujem, že sa budem zaoberať celým znením citátu. Generalizáciu som podnikol čiste len pre potreby
lepšieho porozumenia.
Taktiež si uvedomujem, že antický človek by tieto myšlienky pravdepodobne nepochopil. Ale som zá-
stancom myšlienky, že nič by sa nemalo prijímať nekriticky, ak je tá možnosť. A tiež by som rád prakticky
dokázal neplatnosť výroku: ,,Západná filozofia sú len poznámky k Platónovi.“
Prečo tvrdím, že antický človek by tieto slová pravdepodobne nepochopil? V antickom svete bola veľmi
silná viera v bohov. Gréci, ktorých kultúru prebrali neskôr Rimania, mali celý panteón bohov, o ktorých
verili, že stvorili všetko a nad všetkým vládnu. A nad nimi vládol Osud.
Keďže títo bohovia stvorili ľudí, dali im istú podstatu, prirodzenosť. Ak ľudia konajú podľa tejto prirodze-
nosti, sú spokojní, pokojní a šťastní. Do našej prirodzenosti v tomto vnímaní spadá napríklad túžba konať
dobro a vyhýbať sa zlu, prípadne ho trestať.
Až v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia prišiel spôsob myslenia známy ako existencializmus. Exis-
tencialisti tvrdia, že existencia predchádza prirodzenosť. To znamená, že nemáme žiadnu vopred danú
vlohu, žiadny zmysel. Sme odsúdení k slobode vybrať si ho. Voľba ako taká je vždy dobrá, pretože tvorí. A
nie je možné si nevybrať, pretože nevoliť v danej situácií je vlastne tiež voľba.
J. P. Sartre v spise Existencionalizmus je humanizmus, ovplyvnenom dobou svojho vzniku, píše, že mo-
rálka je podobná ako umelecké dielo. Najlepšie sa o nej vždy vyjadria druhí, a také vyjadrenia sú skutočne
možné iba ak je ,,dielo“ dokončené.
Ak si vezmeme spomínaný Cicerov citát a aplikujeme ho na vyššie povedané, vyjde nám, že Cicero
slovným spojením ,,Najjasnejšie pojmy“ odkazoval na teóriu prirodzenosti danej bohmi a niečoho, čo nám
je z tejto prirodzenosti známe. Tú vetu pravdepodobne povedal v niektorej zo svojich rétorských kníh, kde
môže mať silnejší význam, ale má svoje nedostatky. Zoberme si vyššie uvedené tvrdenie o dobre a zle.
Sartre na obhajobu analógie medzi umením a morálkou použil podľa vlastných slov skúsenosť, keď za ním
prišiel jeden z jeho žiakov. Tento, v istom zmysle, myšlienkový experiment sa tu pokú-
sim ,,zmodernizovať“:
Predstavme si apokalypsu nemŕtvych. Istí rodičia, ktorí zomreli pri ochrane svojich detí, zanechali po
sebe desaťročné dievčatko a bývalého študenta, bakalára medicíny. Dievčatko sa po prežitej tragédií veľ-
mi naviazalo na brata. Ten by chcel veľmi pomáhať v jednej z mála nemocníc, ktoré ešte fungujú, ale ses-
27