obetného baránka, na ktorého by potom všetko hodil. Možno všetko narafičil tak, aby starosta nemal na
výber a zabil Peťa. Prečo naozaj došlo k tej vražde, je zatiaľ záhadou. Nečakal ale, že jeho plán dostane
ráznu trhlinu. A tou bola práve vražda starostu. Možno aj starostov brat o všetkom vedel, a sám sa zľakol,
či by starosta náhodou niečo nevypovedal. Ktovie, či ten brat nebol aj tým neznámym, ktorý podpálil tú
Felíciu.“
„Takže chceš povedať, že boli teda traja. Brat starostovho deda, brat starostu a sám starosta. Prvý
vraždil, druhý mu pomáhal zakryť stopy a tretí s tým nechcel mať nič spoločné. Prvý chcel na starostu
všetko hodiť, no nečakal, že sa starostov brat zľakne, a podnikne útok na vlastnú päsť. Dobre som to po-
chopil?“
„Presne tak,“ zasmial sa Bystriansky.
„Má to ale jeden háčik. Aké máme dôkazy?“
„Skôr mám lepšiu otázku. Ako sa vlastne volal brat starostovho deda?“
„Neviem. Ale dalo by sa to dáko zistiť. Či?“ otočil sa Béla na Solúna.
Solún si nahnevane odfúkol a siahol po telefóne. Skôr než stihol vytočiť číslo, ozval sa vonku krik. Než
stihli všetci vyskočiť a vyzrieť z okna, čo sa robí, vbehol do miestnosti mladý policajt.
„Čo sa to vonku deje?“ opýtal sa Solún rázne.
„Na konci dediny horí dom!“ odpovedal policajt.
„Na ktorom?“ zvolal Béla.
„Na kopci... ten posledný.“
„Preboha! Veď to je môj dom!“ zhrozil sa Bystriansky.
18