Abdon 2/2019 Abdon 2_2019 | Page 24

Tisíce rôznych atramentov a hrotov. Akoby mi niekto naraz prehral všetky katastrofické filmy, ktoré boli natočené. A všetky, ktoré som už videla. 22:59 Nastáva vnútorná explózia. Od sĺz sa nedokážem dotknúť mokrého vankúša. Jedno slovo sa v mysli opakovalo, ako pravidelný kolobeh hodín. Rovnako o štvrť, rovnako o pol, rovnako o celej. Jedno slovo, ktoré síce nik nevyslovil, ale mnou preniklo ako ostrie noža. Jediné slovo, ktoré ma prenasleduje. Stojí za mnou v každej chvíli. Aj teraz sa potajomky pozerá, čo píšem. Tieň, ktorý nechce odísť, aj keď mám vo vlasoch zasadené kvety. 0:40 Prosím mesiac o spánok. Možno len tak uniknem. Vlastným pocitom. Kiežby to vyriešilo len toto. Že som ich nechala na papieri. Kiežby tam zostali. Kiežby ten tieň, ktorý za mnou teraz stojí, zmizol. Ale nemizne. Kiežby to bolo také jednoduché. 22