Samozrejme, profesionálne médiá sa mýlia oveľa menej ako amatérske alebo väčšina tzv.
alternatívnych, ktoré sa až špecializujú na vytváranie hoaxov. Teda nepravdivých informácií, ktoré sa
zvyknú po Facebooku šíriť ako požiar. Čiže samozrejme sú dôveryhodnejšie.
Ale tu je nutné ešte podotknúť, ako vraví filozof a novinár Anton Vydra, že v súčasnosti panuje
prostitúcia informácií. Sú všade a sú ich kvantá. Každý deň sme vystavení reklamám, internetu,
rádiám, niektorí, ako osobne dúfam, knihám... Je nemožné také kvantum dát vcelku uspokojivo
spracovať. Je nemožné sa na všetky sústrediť rovnako. Producenti hoaxov to vedia a preto sa snažia
robiť svoje ,,správy“ čo najemotívnejšie, pričom často využívajú práve emócie, ktoré som spomínal
vyššie. Preto sa pre dnešnú dobu ešte používa aj termín, doba postpravdivá. Už nerozhodujú fakty,
dokonca ani argumentácia, ale viera a emócie.
Spomínané veci nie sú pre demokratický systém moci dobrými správami. Demokracia potrebuje
občana, ktorý je rozhľadený a dokáže prijímať aj iné názory ako svoj a neútočne sa k nim vyjadrovať.
Ak takýto občania vo veľkej miere chýbajú, demokracia umiera. Preto si myslím, že by sa naši politici
mali trochu zamyslieť aj nad argumentačnou gramotnosťou spoločnosti a pozvať si na debatu aj
filozofov. Práve oni sa totiž špecializujú myslením v najvyšších výškach abstrakcie a preto sú pre nich
podobné problémy denným chlebom. Žiaľ, často bývajú podceňovaní. A som v pokušení cynicky
povedať, že tak to potom vyzerá.
Ale chcel by som aby si z tohto článku odniesol niečo hlavne individuálny čitateľ. Chcel by som, aby
si z tohto článku odniesli fakt, že s Veľkým bratom sa dá spriateliť. To, že médiá absolútne ovplyvňujú
naše vnímanie reality sa nedá poprieť. Avšak, internet ako taký, sa proste nedá úplne celý manipulovať,
ako to tvrdia niektorí alternatívci. Preto je životne nutné, aby si každý užívateľ internetu kontroloval
informácie z viacerých zdrojov a viacerých prehliadačov. Treba sa dvakrát zamýšľať nad tým, čo
čítame.
Len tak totiž budeme mať zdravšiu demokraciu.
28