S ERIÁL
Autor: Elizabeth
Zatratení
Prológ
Je všeobecne známe, že ľudia si nevážia veci, ktoré majú. Samotný človek si ani neuvedomuje, že veci
zrazu majú väčší význam, keď ich nemôže mať. Nezáleží na tom, čo to je. Niekedy to býva materiálna
vec, niečo, po čom človek túži. Inokedy zase láska, či človek, ktorého ste stratili.
Často sa stáva, že si nevieme uvedomiť ani váhu vlastného života, kým nás skutočne nepotrápi, alebo
kým ho nestratíme. Nechcem vás však nudiť úvahou o tom, či si dokážeme po našej smrti uvedomiť,
čo sa udialo a aký bol náš život.
Ja len viem, že som si to uvedomila až príliš dobre.
No bolo priveľmi neskoro na záchranu.
Vyrastala som v posledných kúskoch rodiny. Otec od nás odišiel, a bolo to skutočne dobre, to mi verte.
Bol to alkoholik, sebecký človek, ktorý nemal záujem o to, že som mala v škole divadelné predstavenie.
Pomaly ani nevedel, že existujem. Od svojich jedenástich rokov som ho už nevidela. Zostala som len
s mamou, ktorá bola chorá. Mala už posledných pár síl, aby dokázala dýchať, no napriek tomu mi stále
stískala ruku a povzbudzovala ma. Bola tým najlepším človekom pod slnkom.
Keď som nastúpila na strednú, stretla som sa s posmechom, ba dokonca so šikanou. Bolo to ťažké
obdobie, ale ja som ho úporne zvládala, až raz...
Niektorí ľudia dokážu skrývať svoj hnev, smútok a nenávisť na dlhý čas. No sami viete, že nič, vôbec
nič, netrvá večne, a aj ten zdanlivo najpokojnejší človek jedného dňa vybuchne. Keď sa neustále
prilieva olej do ohňa, oheň vzplanie ešte viac. Dokonca dokáže čokoľvek zničiť, pretože to, čo dlhý čas
v sebe zadržiaval, pocítilo vôňu čerstvého vzduchu.
Jedno dievča na strednej – myslím, že sa volala Sophie – sa mi veľmi často vysmievalo. Pravda, neboli
sme už malé deti, no niektorí ľudia, ktorí majú dostatok, sa vysmievajú tým, ktorí majú málo. A ja som
bola práve tá chudobná. Nemohla som si dovoliť najnovšie módne trendy a ani drahé mobily, či šperky.
Zato Sophie bola úplný opak mňa. Vysmievala sa mne, mojej mame, ktorá bola vtedy na sklonku
života. Nikdy som nechápala, prečo to robila. Nijako som jej neublížila. Nebola som ani len obľúbená.
Nemohla ma považovať ani za svoju konkurentku.
Bola som síce pekné dievča, ktoré zaujalo mnohé pohľady, ale nikdy som netúžila byť stredobodom
pozornosti. Svoje tmavo hnedé vlasy, ktoré mali na slnku slabý zlatistý odlesk, som si rozpustila a
nechala spadnúť do zelených očí. Nosila som väčšinou čierne oblečenie, bola som nenápadná ako
myška.
19