Abdon 2/2018 Abdon 2_2018 | Page 11

Michael „No tak,“ zavrčal jeho brat, „práve tam buchla bomba a ty tam ideš? Zbláznil si sa? Čo keď neprestali. Počkaj,“ zachripel a držal ho za ruku. „Nenútim ťa, aby si išiel so mnou. Nechoď. Ale určite sú tam ľudia, ktorí potrebujú moju pomoc,“ povedal a vybehol z budovy poblíž výbuchu. Vbehol do dymiaceho pekla. Všade bol chaos a smrad. Ľudia kričali, plakali, snažili sa prežiť. Zrazu videl uprostred červenej mláky mladú ženu. Chýbala jej noha a jedna ruka. Pol tváre mala zakrvavenú. Zhlboka sa nadýchol a priskočil k nej. „Nebojte sa,“ povedal, „bude to v poriadku.“ Ruku aj nohu jej uškrtil, aby nevykrvácala. „Len pokoj,“ povedal znova, a na čelo jej krvou napísal C. „Len pokoj,“ povedal. Videl, že sa ho niečo pýta. Niečo hovorí, ale nepočul ju. Nepočul ani jedno jediné slovo. „Budete v poriadku,“ povedal znova. Nepoznal tú ženu. Nikdy v živote ju nevidel. Ale vedel, že ak ju nedostane čo najskôr ku záchranárom zomrie. Zhlboka sa nadýchol a rozhliadol sa. Kto tu nepotreboval pomoc? Ako mal vedieť, že akurát táto žena potrebuje pomoc? Potriasol hlavou a vstal. Nemohol zostať iba pri jednom človeku. „Je tam žena,“ povedal jednému zo záchranárov, „nemá ruku, ani nohu. Silno krvácala.“ „Ok, kde je?“ spýtal sa. Michael im ukázal ženu, ktorá dostala záchvat a začala kričať. „Tá žena,“ kričala. Michael sa rozhliadol a neďaleko jej tela ležala žena bez ruky. Bola to staršia pani. Sedela pokojne a pozerala sa na časť ruky, ktorá ležala neďaleko jej. Michael k nej pribehol. Aj tejto pani uškrtil rameno. „Môžete chodiť?“ Žena prikývla, ale nepostavila sa. Michael sa ju snažil postaviť, ale ona znova spadla. „Potrebujem vozík,“ zakričal. *** 9