Abdon 11/2018 Abdon 11_2018 - Page 15

Obaja sme vybehli na púšť. „Čo si dnes taký nasratý?“ „Ani neviem. Celá táto záležitosť je omyl. Prečo furt chceme niekoho zachraňovať,“ povedal som a na slovo zachraňovať som spravil úvodzovky. „Ako sa tak rozhliadam oni nepotrebujú našu pomoc. Oni nechcú...“ „Slobodu?“ Pozrel som na priateľa. „Ale oni slobodní sú. Viac ako my doma.“ Pokrútil hlavou. „Nemyslím si,“ povedal. V tom okamžiku sa mi svet zastavil. Všetko sa dialo tak rýchlo a pomaly zároveň. Videl som ako môj doprovod, môj priateľ padá k zemi. Ako sa okolo nás objavila parta mužov. Najprv som sa chcel brániť, ale nakoniec mi to nebolo nič platné. Zobudil som sa na príšernú bolesť hlavy. Bol som sám v starej chatrči. Srdce mi bilo ako splašené. Telo sa triaslo od strachu. Vojak, pche, pomyslel som si. Skôr či neskôr by ma určite dostali. Schúlil som sa do klbka a hlavu oprel o stenu chatrče. Ak mám zomrieť, nech zomriem vyrovnaný. V hlave mi neustále hučalo a krútila sa mi. Zrazu sa dvere otvorili a dnu vletel môj priateľ. Vyzeral lepšie. „Preboha,“ povedal som a vyskočil som na nohy, aby som priateľa chytil pred pádom, „si v poriadku? Ako sa cítiš?“ „V poriadku. Ošetrili mi ten prestrel.“ „Ošetrili?“ Prikývol a smutne pozrel k zemi. „Nebudú mučiť predsa chorého.“ „A čo chcú?“ „Informácie. Čo robíme my, keď jedného z nich chytíme?“ Prikývol som. Nič iné sme ani nemohli čakať. Ich rodiny sme vraždili, ich spolubojovníkov sme zajali a vyťahovali sme z nich informácie o ich pláne. Ale to bolo iné. My bojujeme za slobodu. Ale oni bojujú z odporu. „Netráp sa tým. Rob ako uznáš za vhodné,“ povedal v momente, keď sa dvere otvoril a dnu vošla vysoká žena oblečená v uniforme. „Poď so mnou,“ povedala a ukázala na mňa. Poslušne som ju nasledoval. Podišli sme k veľkej budove a vošli sme dnu. Ukázala mi, aby som si sadol na veľkú stoličku. „Tak,“ začala, keď si sadla oproti mne, „môže to ísť po dobrom alebo zlom. Je to na vás. Povedzte koľko mužov máte teraz v tábore?“ Pomykal som plecom. „Ani neviem. Nepočítal som ich.“ Prikývla. „A vaše plány?“ „Ja sa starám o naše potraviny. Ja nie som bežný vojak.“ 13