,,A to už prečo?“ spýtal sa mierne prekvapene.
,,Tie vydavateľstvá majú v komunite mená. Nechcem im ich pokaziť.“
,,Čo Art Floyd? Dali ti sľub,“ nadhodil.
Odfrkol som s,: ,,Hej, sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. Ale nečudujem sa im. V dnešnej dobe píše
kde kto a publikačného prestoru je málo. Tým pádom je náročnejší. Teda, mal by byť. A tu platí tá istá
výčitka, ktorú som spomínal.“
Ohnivooký sa zasmial: ,,Ty si strašný. Jedny vydavateľstvá nechceš zaťažovať, lebo si pod ich
úroveň, a do ďalších nechceš ísť, pretože máš námietky voči ich posudzovaniu. Nemáš tam nejakú
strednú cestu?“
Pousmial som sa: ,,Zatiaľ som ju nenašiel.“
,,Čo tak napísať Hevimu za ten projekt? Pravdepodobne si to nechá pod svojím menom, a ty z
toho hmotne nebudeš mať nič, no mohol by si dosť vyťažiť zo skúseností s tvorbou pod
profesionálnym spisovateľom.“
,,To je pravda,“ povedal som zamyslene a dal som si k ústam pohár červeného.
,,Samozrejme!“ zvolal ohnivooký možno trochu nadšenejšie, než by chcel. ,,Veď celý svet je len
textom, ktorý sa neustále točí a ukazuje nám svoje možnosti interpretácie. My, tvorcovia, môžeme
doň zasahovať a premieňať ho, pričom nad nami obyčajní žasnú. To je moc našej sústredenosti,“ na
chvíľu sa odmlčal.
,,Okrem toho, neprišla ti Narnia moc farebná?“ zakončil s úškrnom.
Zamrzol som. Tridsať sekúnd som sa nemohol hnúť s vínom pri ústach.
Náhle som chvatne nalial do seba zbytok môjho pohárika, neprítomne som zamumlal nejaké
ospravedlnenie, a už som aj trielil von z reštaurácie do čistého nočného dažďa. Úškrnu môjho
spoločníka, ako aj poslíčkovmu: ,,Zabudli ste si dáždnik, pane!“ odpovedalo iba rázne zabuchnutie
dverí.
19