bľabotať, že je mu akosi zle, a že má problém. Prekvapivo na to zareagovali všetci, aj keď veľmi pomaly.
Ktovie, čo sa rodičom vtedy v hlave preháňalo. A ktovie, čo sa preháňalo pri pohľade na tú spúšť.
Prekvapivo mama rýchlo prekonala pôvodné zdesenie a vyhla sa odpadnutiu. Spolu s otcom
likvidovali tú pohromu pomocou handier, hubiek a vedra s vodou. Jožko si medzitým smutne lial zo
sprchy na hlavu mrazivú vodu, dúfajúc, že konečne vytriezvie. Vytriezvel až ráno. A hrozne ho
napínalo až do poludnia. Čo však bolo horšie, na druhý deň mal ísť na preventívnu prehliadku k
zubárovi. Išiel aj s ostatnými členmi rodiny, no každú chvíľu sa musel zastavovať, lebo ho napínalo na
ďalšiu šabličku. Tá už ale od tej noci neprišla. Noc strávil na svojej posteli. Sám si to želal a trval na
tom ako na svojom pokání za to, čo spáchal. Len teda matrac bol otočený zasiahnutou časťou nadol.
Na smrad si rýchlo zvykol. Ten smrad nezmizol ani na druhý deň, aj keď bol prejdený čistiacim
prostriedkom a potom ešte raz umytý. Nič už nepomohlo.
Ako keby prozreteľnosť dopriala Jožkovi oslavu s takým zakončením naschvál. Na tretí deň totiž
bola konečne privezená Jožkova nová posteľ, ktorú si vybral ako svoj hlavný darček a akosi na ňu
zabudol, keďže sa stále ľutoval pre stratu Aničky. Aj posteľ si, podľa svojich spomienok, vybral v
pomätení zmyslov. Každopádne je Bohu neustále vďačný za to, že sa tak rozhodol. A pri rozoberaní
postele zistil, že ten obsahom žalúdka znivočený matrac nebol tým najväčším problémom. Pod
posteľou sa totiž nachádzal totálne plesnivý koberec. Dom už bol pár rokov po výmene okien za
plastové, čo znamenalo veľké zmeny v rôznych veciach, no najmä vo vlhkosti. Cez tie staré drevené
okná prúdil vzduch neustále, pretože už takmer vôbec netesnili, takže aj vlhkosť bola akosi neustále
na nejakej norme. A výsledok zmien vlhkosti a málo vetranej izby mohol teraz Jožko vidieť na vlastné
oči. A tak bol celý ten kus koberca s niekoľkomilimetrovou vrstvou plesne vyrezaný a vyhodený do
kontajnera. Aj s matracom. Pod novou posteľou bolo teraz linoleum a koberec siahal len po posteľ. O
pár týždňov sa na tom linoleu objavila mláka. Tá bola odstránená. Na jej miesto prišiel odsávač
vlhkosti.
A Jožko si od tej ukrutnej udalosti po oslave narodenín zapamätal, že keď sa ožerie a bude spať vo
svojej posteli, vždy si k nej pripraví prázdne vedro. A tak aj robí. Nie však pred chľastačkou, ako si
vždy zaumieni, ale až v momente, keď padá do postele. Zatiaľ mu to vyšlo a párkrát mu to už
zachránilo jeho krásnu novú postieľku.
KONIEC
15