prezývať pojmom „Pisoár“. A on mohol za to, že práve vtedy bol trochu prechladnutý a dodržiaval
preto „pitný“ režim? Tak alkohol je vždy močopudný.
Odrazu si spomenul na spomienku z predchádzajúceho dňa. Bolo to práve v momentoch, keď sa
s ním Anička chcela rozísť. Jemu v hlave utkvel len ten moment vyslovenia tých viet o rozchode. To,
čo hovorila predtým, mu jeho ťažko skúšaná pamäť moderného vysokoškoláka ukázala až teraz.
Anička hovorila čosi o tom, ako ho už nemiluje, pretože sa zmenil a už ju nemal rád. Takže aj táto
spomienka bola neúplná. Preto prišiel čas na analýzu ďalších fragmentov z jeho pamäte, z ktorých v
správny okamih poskladá mozaiku, vysvetľujúcu jej slová. Ako sa teda zmenil? Vyčítala mu, ako
vyzeral. Obliekal sa a upravoval teda inak, konkrétne podľa nej. Vyčítala mu, že by mal ako správny
vysokoškolák a frajer pracovať. On teda začal brigádovať v jednom obchodnom centre, no po pár
dňoch prišli zase výčitky, že pre prácu nemá na ňu dostatok času. A aj tak všetky zarobené peniaze
zmizli v kasách rôznych obchodov, barov, kaviarní a diskoték kam chodila s ním. Akosi nevadilo, že
ona v čase zoznámenia skončila svoju brigádu v jednom butiku. Vyčítala mu, že sa zle učí, a že mu pri
ďalšom takomto prístupe ku škole určite bude čoskoro hroziť vyhadzov. Toto bola pravda. Presúval
z minulého ročníka dva predmety, a v súčasnom ročníku to tiež nevyzeralo bohvieako. No napokon
sa pozviechal, a cez všetky predmety vzorne prešiel. Teraz ho čakal ďalší ročník a bakalárska práca. A
krutý život po rozchode. Určite mu povedala tých výčitiek viac, ale aj týchto pár bolo dosť pre pamäť
moderného vysokoškoláka, a hlavne človeka z mužského rodu. Teraz je vlastne sám, s pár eurami v
peňaženke, bez práce, lebo ju musel opustiť kvôli ťažkému skúškovému obdobiu. So slzami v očiach
sledoval, ako Anička na sociálnej sieti zrušila kolónku „vo vzťahu“ a zamenila ju za kolónku
„nezadaná“. Ani žiadne zlomené srdiečko nebude? Určite nie, lebo o hodinu po tomto jej počine a
zvedavých otázkach, hlavne z radov jej kamošiek, zrušila s Jožkom priateľstvo.. A jej kamošky
namiesto odpovedí dostali nič. Možno im odpovedala prostredníctvom chatu. Možno... Pre nás a
Jožka je pravda niekde tam hore...
Taký zdevastovaný bol Jožko, že keby bol hradom, a Anička jeho dobyvateľom, tak by z toho hradu
nezostali ani len atómy. Preto si nevšimol, že o ďalšie dva dni, a to konkrétne 17. júna, mal narodeniny.
Nevšimol si ani len pravidelné zapípania smartfónu, oznamujúce gratulácie jeho priateľov, ktorí ho
hneď po rozchode prestali prezývať „Pisoárom“. Ku gratuláciám sa pripájali aj časté ospravedlnenia za
túto prezývku prostredníctvom chatu.
Jožkovo utrpenie prerušili rodičia s darčekmi. Pri pohľade na tieto materiálne záležitosti takmer
Jožko od zlosti explodoval, no na poslednú chvíľu sa zastavil. Nechcel sa hádať s rodičmi. Vždy ho
veľmi bolelo v duši, ak sa s nimi niekedy pohádal. Na rozmýšľanie o úlohe rodičov v jeho živote nemal
náladu. Poďakoval sa za dary. Medzitým chystali mama s jeho sestrou všetko potrebné na oslavu jeho
narodenín. On využil čas, a odpovedal na všetky blahoželania. Pri odpisovaní na facebookovú
korešpondenciu zistil, že na oslavu príde ešte teta a jeho o dva roky starší kamarát. Snáď aspoň ten
kamarát, ktorého už dlhšie nevidel, ho vytrhne z utrpenia rozvodu tým, že si s ním rád vypije. V tomto
smere nikdy nikto z tých dvoch nevidel problém.
12