T ÉMA MESIACA
Autor: Tomáš Beník
O Jožkovi a jeho narodeninách
Kde bolo, tam bolo... A opäť sme v Bratislave...
Prešli dva mesiace po „romantickom“ zoznámení Jožka a Aničky. Určite si pamätáte, ako sa
zoznámili vďaka zaujímavej zoznamovacej aplikácií, ktorá sa spustila krátko pred totálnym vybitím a
automatickým vypnutím smartfónov. Teraz bola polovica júna, konkrétne pätnásty deň v mesiaci,
slniečko svietilo, a už pálilo jak sviňa. Skrátka, nádherný čas na lásku, akoby ten prekrásny máj nikdy
neskončil. Nuž, pre Jožka sa brutálne skončil pred pár hodinami. Anička mu dala kopačky!
I trápil sa Jožko a špekuloval, prečo sa ten rozchod vlastne udial. Čo spravil? Nebodaj jej ublížil?
V prvej vlne svojho pátrania sa vrhol na sociálnu sieť a hľadal náznaky, ktoré by napokon vyvolali ten
rozchod. Nič nenašiel, okrem tisícov rôznych typov smajlíkov, a neustále sa opakujúcich správ o láske
a takých tých krepostiach, čo človek píše, keď je po uši zamilovaný, má motýle v bruchu atď. Kde teda
nastal problém? Chodili spolu na prechádzky, do obchodných centier, furt kupovali všelijaké dôležité
sprostosti, Jožko už kvôli nákupom takmer párkrát vyhlásil osobný bankrot, nebyť pomoci od rodiny,
aj jeho vlastnej.
Aby to bolo vysvetlené, Aničkina mama bola taká šťastná, že si jej dcéra konečne našla niekoho
normálneho, že Jožkovi pri návšteve potajme darovala časť Aničkinho vena, lebo tušila, že koniec
financií na nákupy by mohol eventuálne, či vlastne reálne, znamenať rýchly koniec vzťahu. A to
nechcela dopustiť. Konečne z toho radu nápadníkov niekto ako tak vhodný, a hlavne slušný. To bude
asi kvôli tomu smartfónu. Pri dlhodobom, a predovšetkým takmer neustálom celodennom používaní
stratí človek veľmi rýchlo schopnosti ústnej komunikácie a nadobudne schopnosti písomnej
komunikácie. V tomto prípade ale treba dať celú gramatiku bokom, aby to sedelo. Takže slušnosť sa
v tomto prípade rovnala mizernej forme komunikatívnosti, ba až absolútnej tichosti, prerušovanej
odpoveďami s čo najme nším počtom slabík. Ale aj tak to perfektne stačilo. Hlavne, že Jožko v očiach
Aničkinej matky nepil, nedrogoval, nefajčil. Tak sa v duchu smial, keď toto počul. A smial sa vždy, keď
si na tieto slová spomenul. Ale späť k príbehu.
Musel sa teda chudák Jožko sústrediť len na spomienky vo svojom mozgu. A bolo to veľmi ťažké.
Už tu boli myšlienky ohľadom nákupov, tak teraz bude treba pokročiť ďalej. I hlava mu išla z tela
vyskočiť od tej bolesti. Naposledy takto silno rozmýšľal... vlastne ešte nikdy. Čoraz viac to bol len sled
pohyblivých obrazov a nesúvislých viet. Už to chcel vzdať, a zmieriť sa s tým, že sa s ním rozišla len
tak. Alebo v tom mohol byť jeho kamoš Jano, o ktorom sa niesli informácie, že sa bozkával s Aničkou
v momente, keď bol Jožko na WC. Dlho Jožkovi trvalo, než pochopil, prečo ho všetci odrazu začali
11