neskôr večer sme zistili aj to, že bývali tam, kde my. Tieto náhodné stretnutia našich spoluobčanov sa
nám stávajú dosť často. Po trase sme pokračovali do obce Červený Kameň (nie ten pri Častej) a odtiaľ
sme pokračovali smer Lednica. My sme tadeto len prechádzali, ale ak budete mať viac času, tak sa tu
zastavte. Nad obcou sa týči Červenokamenské bradlo, ktoré je prírodnou rezerváciou. Taktiež sa v lese
za dedinou skrývajú dve pietne miesta leteckej havárie z roku 2015. Ak nenájdete tabuľky, pokojne sa
spýtajte domácich, myslím, že radi poradia. My sme však pokračovali spomínaným smerom. Opäť sme
zle odbočili, pretože značenie sa nám kamsi stratilo, ale uprostred cesty sme sa dostali k stromu, kde
sa nachádzalo niečo historické, ale už si nepamätám čo (a ani pán Google mi nepomohol v mojom
spomínaní). Potom sme nabehli na správny smer a dopracovali sa k dedine Lednica, kde sme navštívili
miestny malý obchodík a vyrazili smerom hore na hrad. Nanešťastie sme ho nestihli otvorený
(dopredu si pozrite otváracie hodiny pre verejnosť), tak sme sa pokochali aspoň vstupom a obišli si
ho. Pod hradom sa nachádza Katarínkin prameň. Tesne pod hradom, kúsok nad kostolom sa zas
nachádza zaniknutý kostol, pri ktorom sa nachádza informačná tabuľa. Z Lednice sme sa doviezli do
Pruského s prestupom v Lednických Rovniach. Za dedinou Lednica sme dokonca prestupovali na
zvláštnej križovatke, kde musíte vyčkávať autobus ktorý šiel zo smeru Horná Breznica. Pre turistov,
mierne chaotické, ale dá sa to zvládnuť.
V Pruskom sme si ešte obzreli kaštieľ, v ktorom sa nachádza stredná škola. Prešli sme si ho naokolo
a pokochali sa okolím, ktoré ho obklopovalo.
hrad Vršatec
hrad Lednica
Sobota, čo bol posledný celý deň na dovolenke, sme využili požičovňu bicyklov v hoteli. Vybrali
sme sa smerom na Manínsku tiesňavu (národná prírodná rezervácia, je to najužší sklaný kaňon na
Slovensku a aj v strednej Európe). Frajer mi povedal, že to je približne šesť kilometrov (bolo to 9,8 km
iba tam) a ja som dúfala, že to zvládnem. Kto čítal cestopisy vie (pre tých, čo nevedia, tak to bolo v
cestopise v časti Stará Turá pri jazere Dubnik), že moje cyklistické úspechy nie sú nejaké extra. Avšak
zvládla som to, aj napriek začínajúcim dňom, čo si väčšina žien vie predstaviť. Takže s bolesťami
brucha som zvládla trasu Orlové - Manínska tiesňava - Orlové, pričom som nezosadla z bicykla ani
22