horu a boli súčasťou závodu ZŤS. Aj okolo nich sa dá nájsť menej informácií, preto odporúčam
naštudovať si to v poriadnej literatúre. Aktuálne sú zamrežované kvôli ochrane netopierov. Pozdĺž
cesty stretneme 3 vchody, ostatné sú viditeľné iba podľa úvaliniek v rámci svahu. Tunely boli razené
priamo do skaly alebo boli vystúžené betónom, avšak v súčasnej dobe sú nebezpečné a nestabilné. Ak
pôjdete po ceste hľadajúc aj ostatné náznaky vchodov, tak budete mať pocit, že niekto na vás vyskočí
a zatiahne vás do toho studeného zamrežovaného otvoru. Nebolo mi všetko jedno. A to sme tam boli
počas dňa. Cestu späť sme absolvovali po ceste smerom na Prejtu. Za záhradkárskou častou Dubnice
sme zachytili informačnú tabuľu, ktorá hovorí o zaniknutej obci Lieskovec. Ďalej sme sa zastavili v
Klobušiciach, kde sa nachádza park s kaštieľom. Avšak kaštieľ je v súkromnom vlastníctve, čiže opäť
len pohľad zvonka a šlo sa ďalej. Potom nasledoval už len večerný program. V rámci pobytu sme mali
aj wellnes, takže samozrejme, že sme zavítali aj tam. A pri večeri? Ešte nikde mi naservírovali jedlo v
bielych rukavičkách (!). Cítila som skutočne dôležito a jedlo bolo veeeeeľmi chutné.
kaštieľ v Klobušiciach
informačná tabuľa k zaniknutej obci Lieskovec
Na druhý deň sme mali naplánovanú veľkú turistiku. Autom sme sa zaviezli do obce Pruské, odkiaľ
sme chytili spoj do Vršatského podhradia, kde ste mali pocit, že zastal čas. Obchod bol v rámci
miestnej krčmy. Po načerpaní síl sme šli pomalým výstupom hore smerom na hrad Vršatec. Pri
výstupe je to trochu mätúce a človek nevie, kam môže vkročiť a kam nie. Vršatské bradlá a Vršatské
hradné bralo sú prírodnými rezerváciami, ktoré vás uchvátia svojou špecifickou flórou a faunou. My
sme tam boli počas sparného dňa, takže slnko na nás pražilo. Na informačných tabuliach je výstraha,
že nie je povolené kráčať mimo vyznačené trasy, ale občas ju bolo ťažké nájsť. Úspešne sme sa dostali
na zrúcaninu hradu, ktorá poskytuje pekný výhľad. Odtiaľ sme sa vybrali ďalej smerom cez Chmeľovú,
kde sme omylom zabočili na rozhľadňu. Takže radím odbočte omylom aj vy. Tam sme tretli jeden
postarší pár, ktorí sa tam ocitli rovnako ako my. A nakoniec sme zistili, že sú tiež z našej dediny a
21