Abdon 1/2019 Abdon 1_2019 | Page 16

postele. Markovi zaplatil pohreb, všetko vybavil a kríž mu spravil z jeho lode. Z kormidla, tak ako si to želal. „Takto vítaš hostí?“ ozvalo sa z kresla. „Kto si? Dnes mám zlý deň. Čo chceš?“ „Volám sa Selia. Mark mi dal tvoju adresu.“ „Mark? A kedy?“ „Dnes ráno. Sľúbila som mu za to fľašku rumu. Zajtra mu ju musím odniesť.“ Kamil sa zasmial: „Jedine tak na cintorín. Mark zomrel niečo po tretej hodine poobede.“ „To mi je ľúto. Tak si vypime na jeho počesť a povieme si niečo o Breaking blue eyes, čo ty na to?“ Selia prvýkrát o očiach počula ako desaťročná. Na jednej z mnohých drahých dovoleniek, ktoré jej preplatil otec. Po jeho smrti veľmi šikovne predala časť otcovho majetku a začala hľadať stopy po očiach. Ale tak isto ako Kamil, je v slepej uličke. Obaja sa zastavili a kľučkujú medzi pravdami a nepravdami o videní modrých očí. Je to ako s morskými pannami, ak ich niekto videl pri južnom cípe sveta, tak ich samozrejme videli aj na severe. Ich popisy však boli mätúce. Ich výklad nepresný. A tak vznikli legendy. Bol to omyl. Morské panny neexistujú. Na južnom cípe sveta sa vyskytuje tá najzvláštnejšia ryba sveta. Je to vlastne cicavec. Zjavom troška pripomína plávajúceho človeka s plutvou, je to však klam. Klam vody a jej fikcia. Má veľmi dlhú chrbtovú plutvu, ktorá pripomína vlasy. Väčšinou žije na otvorenom oceáne, aby sa chránila, ale pri rodení potrebuje tichú plytčinu, a vtedy ju je možné vidieť pri pobreží. A tak vznikli legendy. Časť bola pravdivá. Existovali krásne tvory pripomínajúce ženy s chvostom ryby a krásne spievali. Existujú. Ale nie sú príbuzné s človekom. No ich spev dokáže človeka ochromiť. Tak vlastne lovia. Spevom, hlasom. Ich tón má ochromujúci účinok, tak ako jed hada. Ochromí nervovú sústavu zvieraťa a to sa nepohne, až kým sa had nenažerie. U „morských panien“ je to podobné, aj ony ochromujú telo. Samozrejme, raz za čas do vody spadol aj námorník a „panny“ ho zožrali. No neútočili na ľudí, a už vôbec nie na mužov. Ale v minulosti mali ženy zákaz vstupu na palubu, preto tie rozprávky. Kamil si už dávno uvedomil, že muži sú to slabšie pohlavie. Nedokážu reálne rozmýšľať a strach ich ochromuje. Všetko si vysvetľujú nadprirodzene a všetci idú iba po mužoch. Och, taká hlúposť, pomyslel si Kamil. Zhlboka sa nadýchol a pokrútil hlavou. Chlapi sú zábavné stvorenia. Amazonky to povedali jednoducho, jediné čo muž dokáže skvele, je možnosť stvoriť nový život. Aspoň dať tú druhú dôležitú zložku. Inak boli muži zbytoční. „Potrebujem pomoc,“ povedala Selia. Jej oči svietili jemným plamienkom a jej telo bolo bez chyby. Ženská dokonalosť bola všade. A Selia ňou oplývala. Kamil znova pokrútil hlavou. Bolo mu jedno aká dokonalá dokáže byť, on ju nepotreboval. Teraz si uctí Marka a pôjde na ostrov Pius. Tam sa pokúsi nájsť novú časť skladačky. „Nie. Prepáč, ale nepomôžem Ti. Sám som v slepej uličke a neviem ako ďalej. A nechce sa mi všetky kroky riešiť ešte s druhou osobou.“ Selia prikývla a sklonila hlavu. Z kabelky vytiahla vizitku a položila ju na stôl pred seba. 14